Nižšie súdy rozhodli inak
Okresný súd Bratislava III v decembri 2016 žalobu poradne zamietol a odvolací Krajský súd v Bratislave jeho rozsudok v apríli 2020 v celom rozsahu potvrdil.
Konštatoval pritom, že aj keď školu navštevujú výhradne rómske deti, tento stav vznikol v dôsledku demografického vývoja a so súhlasom rodičov rómskych detí. Podľa súdu teda nebolo cieľom žalovaných strán zamedziť vzájomnému kontaktu rómskych detí s deťmi z majority.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podala poradňa v roku 2020 dovolanie na Najvyšší súd SR, ktorý rozhodol, že mesto Stará Ľubovňa a ministerstvo školstva porušili zásadu rovnakého zaobchádzania tým, že neprijali dostatočné preventívne opatrenia na ochranu pred diskrimináciou a na odstránenie diskriminácie rómskych detí.
Žiadali desegregačný plán
Pri svojom rozhodnutí odkazoval aj na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu v obdobných prípadoch.Poradňa žiadala, aby súd zaviazal žalované strany spoločne vypracovať do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku takzvaný desegregačný plán. Následne by mali byť žalovaní povinní do troch rokov tento plán zrealizovať.
Najvyšší súd SR v tejto časti vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie, pričom ten je povinný po zistení aktuálneho skutkového stavu vo veci rozhodnúť aj s prihliadnutím na vykonateľnosť rozsudku. Okresný súd bude v tejto veci pojednávať v apríli.
Zdroj: SITA.sk - Vzdelávanie rómskych detí v čisto rómskej škole je segregáciou, rozhodol najvyšší súd v prípade Starej Ľubovne © SITA Všetky práva vyhradené.
