Foto: ilustračné, www.gettyimages.com
Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý robila agentúra Focus pre Transparency International Slovensko (TIS) na reprezentatívnej vzorke 1017 respondentov.
Cieľom prieskumu bolo základné zmapovanie zdrojov, ich dôveryhodnosti a zorientovanosti obyvateľov Slovenska v témach korupcie a právneho štátu.
Mnohí sú prehnane pesimistickí
Za najdôveryhodnejšie zdroje informácií považujú respondenti médiá a konkrétnych novinárov (20 percent) a protikorupčné mimovládne organizácie (19 percent).Nasledujú samotné orgány presadzovania práva, v prípade prokuratúry je to 15 percent, v prípade polície 11 percent a pri súdoch deväť percent. Najmenej dôveryhodní vyšli z prieskumu politici (tri percentá).
TIS zhodnotila, že takéto vnímanie súvisí pravdepodobne s tým, že práve tieto témy sa v ich rétorike často stávajú predmetom politického boja.
Prieskum ukázal aj to, že pri vnímaní trendov v oblasti korupcie a právneho štátu je väčšia časť ľudí prehnane pesimistická, čo môže byť aj odrazom nespokojnosti značnej časti populácie s politickým vývojom.
Prím hrajú tradičné médiá
Informácie o témach korupcie a nastoľovania spravodlivosti, ktoré sa po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej spred piatich rokov dostali do centra verejnej diskusie, čerpajú Slováci predovšetkým z tradičných médií (62 percent).Prím pritom hrajú najmä spravodajské médiá (58 percent), na bulvárne tituly pripadajú zvyšné štyri percentá.
Až tretina obyvateľov Slovenska však čerpá primárne informácie o týchto témach zo zdrojov náchylnejších na skreslenia, a to zo sociálnych sietí (17 percent), z diskusií s rodinou, kolegami či známymi (13 percent) a šesť percent populácie aj z takzvaných alternatívnych médií.
Podľa iných prieskumov sleduje alternatívne médiá viac ľudí, no v témach korupcie a právneho štátu nie sú podľa aktuálnych odpovedí primárnym zdrojom informácií.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
