Japonský držiteľ Nobelovej ceny za literatúru Kenzaburó Óe. Foto: archívne, SITA/AP
Protijadrový a mierový aktivista
Jeho vydavateľ, spoločnosť Kodansha v pondelok vo vyhlásení uviedla, že Óe, ktorý bol aj hlasným protijadrovým a mierovým aktivistom, zomrel 3. marca. Neuviedli pritom žiadne ďalšie informácie o úmrtí a oznámili len, že rodina už usporiadala spisovateľov pohreb.Rodák z mestečka Učiko v prefektúre Ehime na ostrove Šikoku sa stal v roku 1994 druhým japonským autorom, ktorý získal Nobelovu cenu za literatúru. Pred ním sa to podarilo Jasunarimu Kawabatovi v roku 1968.
Švédska akadémia vtedy ocenila Óeho za jeho beletristické diela, v ktorých „poetická sila vytvára imaginárny svet, kde sa život a mýtus zlievajú do znepokojujúceho obrazu dnešných ľudských ťažkostí“. Jeho najpálčivejšie diela ovplyvnilo narodenie mentálne postihnutého syna v roku 1963.
Súkromná záležitosť
Jeho román Súkromná záležitosť, ktorý vyšiel o rok neskôr je príbehom otca, ktorý sa cez temnotu a bolesť pokúša zmieriť s narodením syna s poškodeným mozgom. Vo viacerých jeho neskorších dielach má poškodené alebo zdeformované dieťa symbolický význam, pričom príbehy a postavy sa vyvíjali a dozrievali tak, ako starol jeho syn.Hikari Óe má obmedzenú schopnosť hovoriť a čítať, ale stal sa hudobným skladateľom, ktorého diela sa hrávajú, a vydal aj niekoľko albumov.
Kenzaburó Óe sa narodil 31. januára 1935 ako tretie zo siedmich detí. Študoval francúzsku literatúru na Tokijskej univerzite, kde tiež začal písať divadelné hry. Napriek tomu, že Óeho zisk Nobelovej ceny vyvolal vlnu národnej hrdosti, jeho hlavné literárne témy vyvolávajú v Japonsku hlboké znepokojenie. Keď sa skončila druhá svetová vojna, mal desať rokov a dospel počas americkej okupácie.
„Poníženie sa ho pevne zmocnilo a podfarbilo veľkú časť jeho diela. Sám opisuje svoje písanie ako spôsob vyháňania démonov,“ skonštatovala v súvislosti s prestížnym ocenením Švédska akadémia.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
