„Aj so zreteľom na princíp republikánskeho parlamentarizmu, ktorý možno z ústavy vyvodiť, je potrebné konštatovať, že v pochybnostiach, či odvolaná vláda a dočasne poverená vláda určitú právomoc má alebo nemá, sa treba prikloniť skôr k záveru, že dotknutú právomoc nemá,“ uvádza sa v analýze.
Zásadné otázky vnútornej a zahraničnej politiky
Právnici z univerzity poukazujú na to, že zatiaľ čo obsah právomocí, ktoré zostávajú dočasne poverenej vláde zachované, je viac-menej zrejmý, v prípade tých právomocí, ktoré vykonávať nemôže, existuje najmä vďaka nejednoznačnosti textu ústavy viacero interpretačných a aplikačných problémov.Medzi právomocami, ktoré takáto vláda vykonávať nemôže, sú aj „zásadné otázky vnútornej a zahraničnej politiky“. Z ústavy však nevyplýva, čo sa pod týmito pojmami rozumie a nápomocná v tomto nie je ani rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR, píšu odborníci z Právnickej fakulty UK.
Každý prípad preto treba posudzovať individuálne. Zodpovedanie otázky, či má dočasne poverená vláda právomoc rozhodnúť o poskytnutí stíhačiek MiG-29 Ukrajine, sa odvíja práve od toho, či ide o zásadnú otázku vnútornej a zahraničnej politiky, alebo nie. Podľa právnikov je dôležité to, či vývoz stíhačiek mimo územie nášho štátu môže mať dopad na pôsobenie Slovenskej republiky v rámci medzinárodných vzťahov či organizácií.
Slovensko nevie zabezpečiť servis Migov
Dodali, že pre rozvinutie ďalších scenárov je tiež dôležité odborné technické posúdenie stavu a použiteľnosti lietadiel, čo je mimoprávna sféra.Podľa verejne dostupných informácií vojenské lietadlá sovietskej výroby MiG-29 v súčasnosti nelietajú a pre zabezpečenie obrany vzdušného priestoru Slovenska by nemali mať žiadnu hodnotu. Štát totiž nedokáže zabezpečiť ich servis.
Naopak, ukrajinská strana lietadla zrejme bude vedieť využiť, keďže v opačnom prípade by o ne pravdepodobne ani nemala záujem, poukázali právnici.
„Ak vychádzame z pravdivosti informácií o stave lietadiel MiG-29, potom v tomto konkrétnom prípade by zrejme otázka ich poskytnutia nemala byť považovaná za zásadnú otázku domácej ani zahraničnej politiky, a preto by vláde nemalo vôbec prináležať o tom rozhodovať, keďže táto otázka nemá náležitú dôležitosť a význam,“ uvádza sa v analýze.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane: