29.3.2020 (Webnoviny.sk) - Slovenská republika (SR) sa pred 16 rokmi stala plnoprávnym členom Severoatlantickej aliancie (NATO).

Vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda (SDKÚ) 29. marca 2004 odovzdal v americkej metropole ratifikačné listiny Slovenska k Washingtonskej zmluve. Spolu so Slovenskom vtedy do NATO vstúpilo aj Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko a Slovinsko.

Komplikovaná cesta do aliancie

Cesta Slovenska do obrannej Aliancie však bola komplikovanejšia než cesta okolitých štátov. Kým Česko, Maďarsko a Poľsko do NATO vstúpili už v roku 1999, pre vnútropolitickú situáciu sa vstup Slovenska oddialil. Členstvo v NATO bolo aj podmienkou vstupu krajiny do Európskej únie (EÚ).

Záujem o členstvo Slovenská republika prejavila hneď po svojom vzniku, keď 1. januára 1993 Slovensko vstúpilo do Severoatlantickej rady pre spoluprácu, ktorá bola fórom pre vzájomné politické konzultácie členov NATO a bývalých krajín Varšavskej zmluvy.

Prezident Michal Kováč 4. novembra 1993 rokoval s vtedajším generálnym tajomníkom NATO Manfredom Wörnerom a po rokovaní Aliancia záujem Slovenska o vstup privítala. Vláda Vladimíra Mečiara prijala v roku 1995 Programové vyhlásenie vlády, ktoré potvrdilo túto bezpečnostnú orientáciu aj úsilie o získanie členstva v Aliancii.

Prvé referendum bolo neplatné

Krajiny uchádzajúce sa o členstvo v NATO museli preukázať, že sú fungujúcimi demokraciami založenými na trhovej ekonomike, rešpektujú práva menšín v súlade s princípmi OBSE, majú vyriešené problémové susedské vzťahy či sa zaviazali riešiť spory mierovou cestou.

V máji 1997 sa na Slovensku uskutočnilo referendum o vstupe do NATO, ktoré skončilo ako neplatné. Júlový summit Aliancie v Madride potom rozhodol, že na konzultácie o rozširovaní budú v prvej vlne prizvané Poľsko, Maďarsko a Česko. Visegrádski partneri Slovenska do NATO vstúpili 12. marca 1999.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: