2.5.2023 (SITA.sk) - Hoci priemerné mzdy na Slovensku v minulom roku podľa štatistických údajov rástli, vysoká inflácia z nich ukrojila nemalú čiastku. Slovákom tak ich zárobky nestačia. Potvrdili to aj v prieskume agentúry 2muse pre Poštovú banku*. Takmer pätina našincov nedokáže z výplaty vyžiť, pričom so svojím platom nie je vôbec spokojná viac ako polovica opýtaných. Na to, aby si mohli z výplaty niečo usporiť alebo viac si dopriať, by drvivá väčšina Slovákov privítala vyšší príjem. Kým viac ako 55 percentám opýtaných by pomohlo navýšenie o 100 až 300 eur, iba necelé tri percentá sa vyjadrili, že vyšší plat nepotrebujú. Na otázku, aká je ideálna výška platu v čistom, našinci najčastejšie odpovedali 1001-1500 eur.

Mzdy na papieri rastú, ľudia však reálny nárast necítia

Slováci už druhý rok čelia vysokej inflácii a zdražovaniu tovarov, služieb či energií. Slovensko sa podľa posledných štatistík Eurostatu dostalo už na druhú priečku v neslávnom európskom rebríčku rastúcich cien potravín (za prvým Maďarskom) – ceny totiž v marci medziročne stúpli o 29 %. Hoci viac ako tretina našincov sa môže pochváliť tým, že zamestnávateľ im zvyšuje plat aspoň raz ročne*, mzdy Slovákov tempu rastu spotrebiteľských cien nestíhajú. Potvrdzujú to aj údaje Štatistického úradu SR. Podľa nich dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v národnom hospodárstve vlani 1304 eur, čo predstavovalo medziročný nárast o 7,7 %. Vysoká inflácia však spôsobila, že naše reálne mzdy v konečnom dôsledku minulý rok klesli o 4,5 %A to vnímajú aj našinci. V prieskume Poštovej banky takmer pätina opýtaných uviedla, že nedokáže z výplaty vyžiť, pričom tomuto problému najviac čelia ľudia v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji. So svojím platom vyjadrilo spokojnosť len 14 % respondentov. Najviac z nich pochádzalo z bratislavského regiónu, najmenej z okolia Trenčína. Až 86 % Slovákov by sa však potešilo vyššiemu zárobku. "Dôvody, pre ktoré by Slováci potrebovali vyššie príjmy, sú rôzne. Dve tretiny opýtaných sa vyjadrili, že by tak lepšie dokázali vykompenzovať vysoké ceny potravín a nákladov na bývanie. Necelá polovica by mohla vďaka vyššiemu príjmu dopriať viac pekných vecí, výletov a zážitkov sebe a svojej rodine. Pätina by bola podľa prieskumu motivovaná podávať lepšie výkony v práci a tretina by si vďaka vyššiemu platu mohla tvoriť finančnú rezervu. Podľa svojich vlastných priorít majú zvyčajne aj požiadavky na zamestnávateľa ohľadne úpravy mzdy," dopĺňa hovorkyňa Poštovej banky Lenka Kalafut Lendacká.

Mnohým by pomohlo pár stoviek navyše

Väčšina ľudí by prijalo, ak by im zamestnávateľ k výplate pridal mesačne 100 až 300 eur. Takto odpovedalo v prieskume až 55 % respondentov. Prilepšenie o viac ako 500 eur by privítalo 15 % Slovákov, pričom najväčšiu časť z tejto skupiny tvorili ľudia zo Žilinského kraja. Naopak, len necelé tri percentá opýtaných sa vyjadrili, že vyšší plat nepotrebujú. Najviac z nich pochádzalo z Košického kraja. "Nielen v prípade, že si v práci finančne prilepšíme, by sme mali k peniazom pristupovať rozumne a zbytočne nemíňať. Ak nám však zvýšia plat, mali by sme si z navýšenej sumy vyčleniť určitú časť a využiť ju na tvorbu finančnej rezervy. Aj keď by šlo len o pár eur mesačne. Finančná rezerva je totiž nevyhnutná pre stabilizáciu rodinného rozpočtu aj v čase ekonomickej tiesne. Zároveň platí, že usporené peniaze by sme najmä v čase vysokej inflácie nemali držať na bežnom účte, ale nájsť si vhodný bankový produkt, vďaka ktorému zmiernime dopady inflácie. Je to aj psychologická pomôcka, ako priebežne nesiahať na nasporené peniaze," radí hovorkyňa Poštovej banky Lenka Kalafut Lendacká.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: