9.5.2023 (SITA.sk) - Od kultového seriálu „Bořiči mýtů", cez Teslov transformátor či najväčší laser v Európe až po štúdium na 29. najlepšej škole na svete. Taký je príbeh študenta Michala Varšányiho z Bratislavy, ktorého od splnenia sna delia jedine financie.

„Elektroniku som vždy považoval za superschopnosť, ktorou môžem meniť svet," hovorí Michal, ktorý je študentom posledného ročníka Gymnázia Jura Hronca. Aktuálne dokončuje svoj projekt najsilnejšieho prenosného batériového lasera v Európe a v hlave má ďalšie veľké projekty.

Experimentoval so stavaním rakiet

Na začiatku Michalovho záujmu o elektroniku bol Teslov transformátor. Fascinovalo ho, že nejaký prístroj dokáže vyrobiť z obyčajnej 12-voltovej baterky vyše 100 000 voltov. Najskôr sa ho skúšal napodobniť v malom, a to prerobením obyčajnej elektrickej mucholapky. Potom si na internetových fórach hľadal zložitejšie a výkonnejšie schémy.

Mal šťastie na ochotných ľudí z celého sveta, ktorí mu venovali desiatky hodín času a veľa sa od nich naučil. Dnes jeho Teslova cievka robí 30 centimetrový elektronický výboj a stále ju zdokonaľuje. Videl však prístroje, ktoré generujú až štvormetrové blesky.

„Vyrastal som na kultovom seriáli 'Bořiči mýtů', ktorý do veľkej miery ovplyvnil aj spektrum mojich projektov. Experimentoval som so stavaním rakiet, zostrojil som detektor s anténou na prijímanie signálu z meteorologických družíc a poskladal prístroj na vytváranie umelých rubínov,“ hovorí zanietene Michal.

Najvýkonnejší prenosný laser

V súčasnosti je jeho najaktuálnejším experimentom najvýkonnejší prenosný batériový laser v Európe. Je napájaný len 12-voltovou batériou, ale aj napriek tomu dokáže generovať výkon potrebný na rezanie, napríklad dreva alebo betónu. Pre kompaktné rozmery a malú hmotnosť by sa mohol využívať ako výkonný rezací nástroj v teréne.

Popritom ešte stíha pracovať aj na vývoji vlastnej röntgenovej trubice na snímkovanie súčiastok so spoločnosťami ako SXT či Lohmann.

„Michal nám v rámci svojich projektov pomáhal aj s opravami meracích prístrojov na vyučovanie fyziky. Niektoré z nich pamätajú ešte časy socializmu a nikto ich už nevedel servisovať. Ušetrili sme tým naozaj veľa času a peňazí," hovorí Soňa Chalúpková, učiteľka fyziky na Gymnáziu Jura Hronca.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: