
Henrik L. Ibsen. Foto: ITAPA
Dánsko je krajinou s plne digitalizovaným zdravotníckym systémom. Čo považujete v celom procese, ktorý k tomuto výsledku viedol, za podstatné?
Kombináciu zriadenia nezávislej agentúry s exekutívnym mandátom – v predstavenstve sú zastúpené všetky zainteresované strany vo verejnom zdravotníctve – a budovania správnych systémov, resp. štandardov infraštruktúry. Následne, čo treba osobitne zdôrazniť, ich prenos na všetky inštitúcie a súkromné spoločnosti – s mesačným reportovaním o dosiahnutom pokroku. MedCom (nezisková organizácia financovaná a založená dánskym ministerstvom zdravotníctva) je skvelým príkladom. Spomínané "high level" systémy vyžadujú na národnej úrovni zavedenie jedinečného digitálneho ID s 2FA, čiže s dvojfaktorovou autentifikáciou, platformu na vytváranie distribuovaných služieb a dátových štandardov dostupných pre všetky regióny v krajine a národný portál zdravotnej starostlivosti. Vyžadujú tiež databázu liekov a databázu receptov a mnoho ďalších krokov. Pred uvedením systému do plnej funkčnosti treba počítať s päť- až desaťročným implementačným cyklom.Sú "best practices" v tejto oblasti viazané na konkrétnu krajinu alebo sú prenosné ako inšpirácia napríklad aj na Slovensko?
Mnohé z infraštruktúrnych systémov sú viazané na danú krajinu, no len veľmi malé množstvo z nich je možné kopírovať. V každom prípade platí, že princípy pre ich dizajn sa dajú pomerne ľahko opätovne využiť, rovnako ako skúsenosti s implementáciou a fungovaním. Zvládnuť organizačné požiadavky je však oveľa náročnejšie než vybudovať systém ako taký – dôvodom sú často protichodné interné záujmy.Článok pokračuje na nasledujúcej strane: