Dodal, že veľkú úlohu pri rokovaniach zrejme zohrali egá politických predstaviteľov. „Dostať sa do Národnej rady SR bez spájania bude pre nich nedostižnou métou. Tu racionalita v každom prípade chýba. Vyzerá to, akoby sa do parlamentu skutočne nechceli ani dostať," myslí si.
Prejav absolútnej naivity
Podľa Koziaka je taktiež prejavom absolútnej naivity, ak si politické frakcie s nízkymi preferenciami myslia, že to sami v priebehu niekoľkých mesiacov dotiahnu nad hranicu (päť percent) zvoliteľnosti do Národnej rady SR.„V prípade Mikuláša Dzurindu (Modrí – Európske Slovensko) sa teda veľmi čudujem, pretože je to starý politický harcovník. Toto už ani nie je o zlyhaní politického inštinktu, jednoducho to nemá racionálne vysvetlenie. Je to nepredstaviteľná záležitosť, ak si naozaj myslí, že to sám vytiahne na potrebných päť percent," uviedol.
Voda na mlyn Ficovi a Pellegrinimu
Zároveň tvrdí, že nespájanie sa je nezodpovedné aj z pohľadu boja o pravicového voliča. Trieštenie pravicových politických strán s výsledkom, že sa nedostanú do parlamentu je podľa politológa voda na mlyn predovšetkým Robertovi Ficovi (Smer-SD), Petrovi Pellegrinimu (Hlas-SD) či Milanovi Uhríkovi (Republika), teda, voči ktorým sa pravicová časť politických subjektov vymedzuje.„Dostanú sa mimo parlamentu, odčerpajú voličov iným pravicovým politickým stranám, a tým pádom v konečnom súčte po prepočítaní hlasov z toho budú nepochybne ťažiť tie politické strany, ktoré majú najväčší počet voličov. Ak Fico vyhrá nasledujúce voľby a spojí sa s napr. Pellegrinim, bude možné ukazovať prstom práve na nerozumnosť politických lídrov miniatúrnych strán, ktoré sa nedokázali pred voľbami spojiť," zdôraznil.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane: