Foto: ITAPA
Ako zlepšiť čerpanie eurofondov?
Hoci sme v čerpaní eurofondov medzi najhoršími spomedzi krajín únie, v prípade plánu obnovy je tomu presne naopak. "Tu patríme k špičke – plán obnovy je úspešný príbeh, čo netvrdíme len my, ale aj objektívne ukazovatele. Aktuálne máme doma dve žiadosti o platbu, v septembri chceme podať žiadosť o tretiu a koncom roka o štvrtú platbu. To znamená, že do konca roka by k nám z plánu obnovy mohlo ešte prísť 1,7 miliardy eur," upresnila Lívia Vašáková s tým, že je tu aj snaha o zlepšenie čerpania eurofondov. "Túto tému sme povýšili na úroveň vlády, kde sme sa zaoberali tým, ako sa čerpajú eurofondy a ako sa plní plán obnovy. Ministri si musia uvedomiť situáciu, v ktorej sa nachádzame. A aj keď dnes nemáme kompetencie na nejaké zásadnejšie zmeny, je priestor aspoň na zefektívnenie administratívnych postupov," dodala podpredsedníčka vlády Lívia Vašáková.Lepší eGovernment
Ak by ste sa spýtali ľudí, či majú pocit, že robíme pokrok v eGovernmente, zrejme by boli skeptickí. Zmeny v tejto oblasti totiž vidia raz za päť až sedem rokov, čo je skutočne málo. "Je v poriadku pracovať na veľkom projekte, musíme ho však rozdeliť na menšie kusy a verejnosti doručovať priebežne – aspoň raz za rok, v ideálnom prípade každého pol roka," objasnil Martin Bezek, riaditeľ odboru stratégie a vedenia informačných technológií verejnej správy ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR s tým, že pokrok sa da dosiahnuť, ak sa zmenia štyri kľúčové body. "Je potrebné zmeniť dĺžku verejného obstarávania, ktoré dnes trvá rok až dva. Musíme zmeniť prístup a prestať sa zameriavať na veľké projekty, sústrediť by sme sa mali na malé, resp. tie veľké kúskovať. Zároveň je potrebné zmeniť prístup v tom, že nám je legislatíva dôležitejšia ako spokojný občan a tiež by sa nám malo dariť zvyšovať nielen investície do štátneho IT, ale aj benefity."Podľa Ľubora Illeka zo Slovensko.Digital nemáme v oblasti eGovernmentu šancu stihnúť do roku 2026 až tri štvrtiny projektov, ktoré boli naplánované. "Na to, aby sme to zmenili, je nutné zaistiť lepšie riadenie projektov, vyhodnotenie nedostatkov, ktoré v eGovernmente máme a nastolenie riešení."
Aj on súhlasí s tým, že problém môže byť pravdepodobne už v samotných verejných obstarávaniach. Na jednej strane musia IT firmy čeliť byrokracii a faktom, ktoré súvisia napríklad s tým, že podklady do súťaží sa podľa nich veľmi ťažko píšu, že jediným kritériom je cena či to, že vzorové zmluvy sú výrazne v neprospech štátu. Na druhej strane štát dnes zápasí s rapídnym poklesom záujmu firiem o verejné obstarávania. "Štát nevie súťažiť inovatívne projekty, pričom podnikatelia nachádzajú dostatok iných príležitostí, a to nielen doma, ale i v zahraničí," uviedol Emil Fitoš z IT Asociácie Slovenska. Kritikou v tomto smere neobišiel ani poslednú vládnu garnitúru, no ani samotné firmy. "V uplynulom roku bolo ukončených viac verejných súťaží, ako kedykoľvek predtým, avšak celkový počet víťazných firiem bol v porovnaní v minulými obdobiami nižší," uviedol s tým, že kým v histórii v priemere vyhralo verejné obstarávania päť firiem, v posledných rokoch to boli v priemere len dve, objem financií však bol pridelený rovnaký. Súkromným IT spoločnostiam vytkol zistenia z analýzy ITASu. Vyplynulo totiž, že až 11 firiem vo viac ako 50-tich prípadoch uviedlo sumu obstarania nižšiu ako je 50 percent predpokladanej hodnoty zákazky. "Z partnerského vzťahu sa stáva chôdza po lane. Pre štát je hlavné kritérium cena obrovský problém," doplnil Fitoš.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
