7.4.2020 (Webnoviny.sk) - Krajiny, ktoré investujú v kríze do výskumu a inovácií, sú následne konkurencieschopnejšie. Pre agentúru SITA to uviedol riaditeľ Slovenskej organizácie pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA) Daniel Straka. Podotkol, že toto tvrdenie sa opiera o viaceré analýzy. Ako príklad uviedol najmä situáciu vo Fínsku po roku 1989, v ázijských krajinách začiatkom toho storočia a tiež v niektorých európskych krajinách po roku 2008.

Výlučné pravidlo krízových situácií

„Proste vláda, by si mala povedať, že investície do výskumu a inovácií sú skutočne investície do budúcnosti a určite sa nám veľmi rýchlo vrátia,“ povedal. Riaditeľ Ineko Peter Goliaš pre agentúru SITA poznamenal, že podľa dostupných údajov sú hlasy o podfinancovaní vedy opodstatnené. Podľa Eurostatu išlo na Slovensku v roku 2018 na vedu 0,84 percenta HDP oproti 2,19 percenta HDP priemeru Európskej únie (EÚ).

V utorok zároveň rektori siedmich univerzít a predseda Slovenskej akadémie vied (SAV) Pavol Šajgalík zverejnili spoločné vyhlásenie, v ktorom vyzývajú k celospoločenskej diskusii o prehodnotení modelu financovania vedy na Slovensku. Dôvera spoločnosti v slovenskú vedu by podľa signatárov nemala byť výlučným pravidlom krízových situácií.



Podľa Straku štát nielenže môže ochrániť vedu pred škrtami, ale priam musí. „História ukazuje, že ak v krízovej dobe investujeme do výskumu a inovácií, tak sa nám to v budúcnosti vráti. Sú krátkozraké vlády, ktoré sa v kríze rozhodnú škrtnúť investície do vedy, lebo to až tak politicky nebolí a potom sú vlády, ktoré, naopak, povedia, tu vidíme budúcnosť a zvyšovať investície je cesta, ktorou sa musíme vydať,“ vysvetlil.

Treba sledovať hodnotu za peniaze

Poznamenal, že ide len o to, či bude vláda chcieť. Bude podľa neho potrebné vyčleniť financie zo štátneho rozpočtu, čo najskôr a čo najkvalitnejšie využiť financie, ktoré Slovensku ešte ostávajú zo štrukturálnych fondov. Taktiež bude potrebné čo najskôr naštartovať výzvy z nových štrukturálnych fondov. Podotkol, že rovnako dôležité je tiež zvyšovanie spoločenského ohodnotenia vedcov, „aby sa nám na Slovensku nestávalo, že ľudia uprednostnia financovanie výstavy niekoľko kilometrov diaľnic pred podporou vedy“.

Goliaš poukázal zároveň na výsledky Eurostatu, podľa ktorých išlo na Slovensku v roku 2018 na vedu 0,84 percenta HDP oproti 2,19 percenta HDP priemeru Európskej únie (EÚ). Slovensko čerpá financie na vedu najviac z verejných zdrojov a zo zahraničia. „Ak by sme sa mali dostať na úrovne porovnateľné s priemerom krajín EÚ, mali by stúpnuť všetky zdroje financovania, najviac však zo súkromného komerčného sektora,“ priblížil. Pri financovaní vedy z verejných zdrojov treba rovnako ako aj pri ostatných verejných výdavkoch sledovať hodnotu za peniaze. Znamená to merať výsledky vedy v pomere k vynaloženým zdrojom. Využívať by sa preto mali najmä grantové nástroje, pri ktorých vedci môžu súťažiť a porovnávať výsledky svojich projektov. Dôležité je vyhodnocovanie a zverejňovanie výsledkov podporených projektov aj po ich ukončení. Peniaze by mali ísť najmä tam, kde prinášajú najväčší úžitok pre spoločnosť.

Straka poznamenal, že z jeho pohľadu by mali investície do výskumu a vývoja dosahovať aspoň priemer EÚ. „Ak to tak nie je, tak každý rok naša veda prichádza o takmer 1,2 miliardy eur, a to sa výrazne odzrkadľuje na celom systéme. Máme starnúcu infraštruktúru, veľmi vysoký odliv mozgov a nedostatočne ohodnotených a motivovaných vedcov. Doteraz nebola na Slovensku vláda, ktorá by si dala práve oblasť výskumu a inovácií ako svoju jasnú prioritu,“ uviedol.

Navrhuje znížiť roztrieštenosť financovania

Dodal, že ak sa aj ciele vo veci výšky investícií definovali, tak sa nikdy nenapĺňali a nikto tomu ani nevenoval pozornosť. Mal by sa podľa neho nastaviť udržateľný model financovania, napríklad vláda by sa mala zaviazať zvyšovať investície do vedy o 0,15 percenta HDP. Podporný systém by mal byť predvídateľný. Napríklad, aby boli grantové výzvy vyhlasované každý rok v jasne daných termínoch a aby sa vopred vedelo v akých oblastiach.

Rovnako navrhuje znížiť roztrieštenosť financovania a pravidiel. Vysvetlil, že výskum a inovácie sú v súčasnosti podporované z viacerých ministerstiev. Straka považuje za ideálne vytvorenie jednotných pravidiel, vďaka čomu by sa projekty podávali cez jeden portál. „Dôležité je, aby sme začali postupne zvyšovať aj investície súkromných firiem do výskumu a inovácií, aj keď to bude asi v pokrízovej dobe zložitejšie. Potrebujeme tiež výraznejšie podporovať začínajúcich vedcov a inovátorov, aby nám ľudia vo veľkom neodchádzali do zahraničia,“ povedal.

Dnes rektori siedmich univerzít a predseda Slovenskej akadémie vied (SAV) Pavol Šajgalík zverejnili spoločné vyhlásenie, v ktorom vyzývajú k celospoločenskej diskusii o prehodnotení modelu financovania vedy na Slovensku. Dôvera spoločnosti v slovenskú vedu by podľa signatárov nemala byť výlučným pravidlom krízových situácií. Mala by byť budovaná priebežne s dôrazom na predchádzanie zhoršovaniu či zľahčovaniu dôstojnosti podmienok, v ktorých vedci pracujú. „Ak sa nezmení verejný pohľad na túto problematiku, ďalšiu krízu, prípadne následky tej dnešnej, už dôstojne zvládnuť nemusíme. Dbajme o korene európskej kultúry, ktorá je bytostne spojená s vedeckým poznávaním sveta,“ uviedli vo svojom vyhlásení.



Viac k témam: ekonomická kríza, ekonomicke do, inovácie, kríza
Zdroj: Webnoviny.sk - Slovensko by malo počas krízy investovať do vedy a inovácií, krajina bude konkurencieschopnejšia © SITA Všetky práva vyhradené.