10.8.2023 (SITA.sk) -
aktualizované 10. augusta, 16:15
Generálna prokuratúra urobila v prípade Roberta Kaliňáka (Smer-SD) veľkú nadprácu, tvrdí poslanec Národnej rady SR Juraj Šeliga (Demokrati). Zároveň si myslí, že prezidentka by mala konať a podať disciplinárny návrh na najvyšší správny súd.
„Podnet má na stole od marca. Žilinka kriví spravodlivosť opakovane a mal by byť braný na zodpovednosť,“ napísal Šeliga na sociálnej sieti.
Na prokuratúru doručil infožiadosť
Vo štvrtok popoludní Šeliga médiá informoval o tom, že Generálnej prokuratúre SR doručil infožiadosť k rozhodnutiu vo veci Kaliňáka. Podľa neho je totiž okolo rozhodnutia generálnej prokuratúry viacero závažných nejasností a keďže generálny prokurátor Maroš Žilinka „klasicky mlčí“ a neodpovedá na otázky médií a verejnosti, podal žiadosť v zmysle zákona o prístupe k informáciám.„Verejnosť má právo vedieť, na základe čoho rozhodoval netrestný prokurátor Sedlák a či vôbec existuje poverenie na to, aby takúto vec mohol urobiť. Alebo sa to poverenie bude vyrábať dodatočne?,“ pýta sa člen predsedníctva Demokratov Šeliga.
Poslanec je presvedčený, že súčasné praktiky na generálnej prokuratúre pripomínajú postupy prokuratúry v Sovietskom zväze a sú pre Slovensko a jeho demokratické zriadenie absolútne neprijateľné.
„Rozhoduje jeden človek, nikomu sa nezodpovedá, odpovedá, na čo chce a tvári sa ako cár. Ale my nežijeme v Sovietskom zväze, máme právo sa pýtať a máme právo na odpovede. O to viac, ak existuje podozrenie, že veci sa nekonajú na základe zákona,“ tvrdí Šeliga.
Množstvo otáznikov
Podľa poslanca vzbudzuje postup generálnej prokuratúry, ktorá zbavila Kaliňáka obvinenia v kauze podplácania bývalého šéfa daniarov Františka Imreczeho uplatnením paragrafu 363, množstvo otáznikov.„Generálny prokurátor nechal o veci rozhodovať námestníka, ktorý pôsobí na netrestnom úseku, čo je samo o sebe veľmi zvláštne - ako mohol o trestnej veci kvalifikovane rozhodovať netrestný prokurátor? Mal vôbec poverenie?“ pýta sa poslanec.
Zároveň poukazuje na to, že zrejme prvýkrát v histórii sa stalo, aby generálna prokuratúra rozhodovala o právomoci podľa paragrafu 363 Trestného poriadku nie na základe originálneho spisu, ale na základe jeho fotokópie.
„Je to neštandardný postup, ktorý ukazuje mimoriadnu nadprácu zo strany generálnej prokuratúry,“ myslí si Šeliga.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
