29.8.2023 (SITA.sk) - Existencia vojnového Slovenského štátu a Slovenské národné povstanie (SNP) názorovo rozdeľovala popri bežnom obyvateľstve napríklad aj komunitu spisovateľov.

Obmedzovanie slobody tvorby

Už po októbri 1938, keď bola vyhlásená slovenská autonómia, začala vláda Jozefa Tisa obmedzovať slobodu tvorby i základné ľudské práva a slobody, čo neobišlo ani významných literátov, napríklad prozaika židovského pôvodu Gejzu Vámoša.

Ten ešte v predvečer vzniku vojnového Slovenského štátu (po viacerých fyzických útokoch na jeho osobu) musel emigrovať a na Slovensko sa už nikdy nevrátil.

Do otvoreného konfliktu s ľudáckou vládou sa hneď od počiatku dostali aj ďalší spisovatelia: autor Sváka Ragana spisovateľ Elo Šándor pôsobil počas celého obdobia tzv. Slovenského štátu v ilegalite v občianskej skupine Flóra a v opozícii proti režimu boli tiež bývalí legionári a spisovatelia Janko Jesenský a Jozef Gregor Tajovský.

Bábka v rukách nacistického Nemecka

Obaja spisovatelia spolu s ďalšími legionármi napísali už v predvečer vzniku vojnového Slovenského štátu slovenským poslancom list, v ktorom ich žiadali, aby nevyhlasovali samostatný štát.

Vedeli, že by sa takýto štát nevyhnutne stal iba bábkou v rukách nacistického Nemecka. Jesenský potom na protest odstúpil z funkcie predsedu Spolku slovenských spisovateľov a na čele ho nahradil režimový básnik Valentín Beniak.

Do SNP sa však ani jeden z nich nezapojil. Jesenský zomrel v roku 1945, Tajovský už v roku 1940 a jeho manželka spisovateľka Hana Gregorová sa po jeho smrti odsťahovala do protektorátu Čechy a Morava.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: