„Varovný prst zdvíha aj zhoršujúca sa nálada v slovenskej, ale i európskej ekonomike, ktorá má svoje korene práve v priemysle, ale skepsa sa čoraz viac rozširuje aj do sektora služieb,“ tvrdí Koršňák.
Nádejou je spotreba domácností
Externé prostredie, ktoré podporovalo ekonomický rast Slovenska v prvej polovici roka, by tak mohlo podľa neho jemne zoslabnúť a spomaliť tak i rast slovenských exportov.Na druhej strane, nádejou slovenskej i európskej ekonomiky by mohla byť znovu sa zobúdzajúca spotreba domácností. Inflácia síce ostáva nad úrovňami bežnými v poslednom desaťročí, naprieč Európou je však podľa Koršňáka na ústupe.
Spolu so spätnou indexáciou miezd sa tak podľa neho v druhej polovici roka s veľkou pravdepodobnosťou zastaví i prepad reálnych príjmov domácností, čo by sa malo postupne prejaviť aj na opätovnom reštarte spotrebného apetítu slovenských i európskych domácností.
Pomôcť by mohli aj verejné financie
Slovenskú ekonomiku by podľa Koršňáka v druhej polovici roka mali stále výdatne podporiť i verejné investície. Výraznejšie pozitívne príspevky k ekonomickému rastu predpokladá pri investíciách aj analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. Bude to však podľa neho závisieť od ďalšej schopnosti absorbovať eurofondy zo starého programovacieho obdobia.„Celoročný rast ekonomiky by tak mohol dosiahnuť 1,5 %, v druhej polovici roka okrem eurofondov významnejšiu úlohu zohrá aj ďalší vývoj zahraničných ekonomík a globálneho dopytu,“ skonštatoval Horňák. UniCredit Bank očakáva celoročný rast na úrovni 1,2 %.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane: