Aké sú hlavné metódy, akými chovatelia na Slovensku bojujú proti africkému moru ošípaných?

V prvom rade je udržanie populácie diviakov na prijateľnej úrovni – to v súčasnosti znamená radikálne znižovanie ich početnosti. V prípade výskytu AMO u diviakov je dôležité rýchle zabezpečenie uhynutých zvierat v teréne a ich bezpečné odstránenie. To je prvá zásadná vec. Druhou je dodržiavanie pravidiel biosecurity a úplne základných pravidiel vo všetkých chovoch, zhrnutých na webe Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v sekcii Zastavme spoločne AMO.

Aká je úloha SACHO v boji proti tejto chorobe? Ako konkrétne prispievate v oblasti prevencie, detekcie a nahlasovania prípadov?

Hlavnou úlohou SACHO je koordinácia zúčastnených strán, odborná diskusia a prinášanie poznatkov aj z medzinárodného prostredia. Každoročne v septembri organizujeme konferenciu s medzinárodnou účasťou na aktuálne témy. Posledné dva roky je to práve k biosecurity v chovoch ošípaných a prenosovým vektorom AMO. Poznatky prinášajú ľudia, ktorí sa tejto problematike priamo venujú. Naši členovia investujú rádovo státisíce eur do prevencie v chovoch. Dôležité je tieto poznatky a návyky zdieľať so všetkými chovateľmi ošípaných na Slovensku. Táto choroba si nevyberá, ak je v danom regióne jeden AMO pozitívny prípad, ohrozuje všetkých ostatných chovateľov. Snažíme sa šíriť osvetu o prevencii a vysvetľovať možné dopady pozitívnych nálezov zvierat. Na Slovensku existuje k tejto téme aj veľa dezinformácií, preto sa snažíme, vždy na základe faktov, danú tému komunikovať.

Ako by mohla verejnosť alebo domáci chovatelia prispieť k boju proti africkému moru ošípaných?

Vzdelávať sa a dodržiavať základné pravidlá proti zavlečeniu AMO. V daných okresoch by mali všetci dotknutí farmári a občania spolu komunikovať, dohodnúť sa na pravidlách, dôsledne ich dodržiavať a štátna správa by ich mala prísne kontrolovať. Myslím tým všetkých, vrátane chovateľov, bez ohľadu na veľkosť farmy s predmetným druhom zvierat, regionálna veterinárna správa, poľovné združenia, mestá a obce, a jednotliví starostovia. Iba maximálne úsilie môže v boji s týmto ochorením pomôcť. Za chyby sa v tomto prípade draho platí a nielen chovateľov, ale aj daňových poplatníkov to stojí nemálo prostriedkov, či už pri zvýšených cenách potravín alebo eradikácii a eliminácii prepuknutého ochorenia.

Máte konkrétnu skúsenosť, ktorá ilustruje pozitívne riešenie v boji proti AMO? Ako táto skúsenosť môže informovať alebo inšpirovať ďalšie opatrenia?

Pozitívnych riešení je veľa, ale vypichnem napríklad iniciatívu našich chovateľov, v rámci ktorej v okresoch, kde pôsobia, či už jednotlivo alebo spoločne, doplácajú navyše k štátnemu zástrelnému finančné prostriedky a intenzívne komunikujú s poľovnými združeniami. Rovnako máme prípady chovateľov, najmä mikro-chovov, ktorí sa v dôsledku náročnosti opatrení na zabránenie šíreniu AMO rozhodli dočasne prestať chovať ošípané a prešli na iný druh zvierat. Bravčové mäso majú, po dohode s chovateľom v regióne, zabezpečené z ich chovu už v opracovaných polovičkách. Každé podceňovanie zabezpečenia chovov ošípaných je nebezpečné, nielen z hľadiska regiónu, ale výrazne zasahuje do dnes už mimoriadne oslabenej potravinovej sebestačnosti Slovenska. K tej potrebujeme 1,5 až 2 milióny kusov ošípaných, pričom dnes máme len 400 000 kusov.

Prevencia, detekcia a nahlasovanie prípadov sú v boji proti AMO kľúčové. Informácie a materiály od Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín EFSA sú dostupné na stránke kampane Zastavme africký mor ošípaných.

Informačný servis



Viac k témam: Africký mor ošípaných, PR
Zdroj: SITA.sk - Chovatelia ošípaných: Africký mor ošípaných nás preveruje denne © SITA Všetky práva vyhradené.