Spojenie Slovákov a Čechov v samostatnom štáte schvaľovala Clevelendská a neskôr Pittsburská dohoda podpísaná v USA 31. mája 1918. Dohoda Slovákom zaručovala širokú samosprávu a slovenčinu ako úradný jazyk na školách, v úradoch a vo verejnom živote. Rakúsko-uhorská vláda odoslala 27. októbra 1918 vláde USA nótu, v ktorej oznámila, že prijíma mierové podmienky, čo znamenalo zánik habsburskej monarchie. Predstavitelia Národného výboru československého, ktorý sa vyhlásil za zákonodarný zbor, schválili zákon o vytvorení československého štátu 28. októbra 1918.

Nezávisle od týchto udalostí sa už nasledujúci deň v budove banky Tatra v Turčianskom Svätom Martine stretlo vyše 200 slovenských národných a politických činiteľov z celého Slovenska. Slovenská národná rada sa 30. októbra 1918 v Turčianskom sv. Martine prijatím Deklarácie slovenského národa prihlásila k novému štátu - Československej republike. Tzv. Martinská deklarácia žiadala právo na sebaurčenie Slovákov na základe ich úplnej nezávislosti a vyjadrila vôľu slovenského ľudu žiť v spoločnom štáte s českým národom. Prvá republika trvala do Mníchovskej dohody v roku 1938.