Minister vnútra Matúš Šutaj-Eštok. Foto: FB, www.facebook.com
Kritika pomocou právnych argumentov
Reagoval tak na verejné vyhlásenie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) v súvislosti s uznesením súdu vo veci žalobcu, prvého policajného viceprezidenta Branka Kišša proti žalovanému ministerstvu vnútra, že sa sudca Metského súdu Bratislava IV možno dopustil trestného činu ohýbania práva, a že ak by bol porušený zákon, tak sa voči nemu bude disciplinárne konať.Ako Šamko vysvetlil, kritika súdneho rozhodnutia je vo verejnom priestore v poriadku v prípade, že je vecná a odborná a nie je dôvod jej brániť v prípade, že sú použité právne argumenty.
Naopak, v poriadku nie je, ak sa nálepkuje, uráža, či napáda sudca, ktorý vydal rozhodnutie, a v poriadku nie je ani to, keď sa sudcovi za jeho rozhodnutie hrozí trestným postihom za spáchanie trestného činu ohýbania práva či disciplinárnym konaním.
Forma zastrašovania sudcu
V prípade Šutaja Eštoka podľa Šamka určite nejde o prípustnú odbornú kritiku súdneho rozhodnutia. „Ide o formu zastrašovania sudcu za to, že nerozhodol podľa predstáv účastníka konania, a teda ministerstva vnútra,“ vyhlásil Šamko a vysvetlil, že sudca môže byť disciplinárne postihnutý či stíhaný za ohýbanie práva za rozhodnutie len vtedy, ak by toto rozhodnutie bolo úmyselným popretím zákonných ustanovení.Nespokojnosť s rozhodnutím súdu, prípadne iný právny názor na rozhodnutie súdu nemožno považovať za trestnoprávnu či disciplinárnu problematiku, a to ani v prípade, keď nadriadený súd dá za pravdu účastníkovi konania, ktorý odvolanie podal a napadnuté rozhodnutie zruší.
„Rovnako tak nie je trestnoprávna a ani disciplinárna problematika to, ak ide v rozhodnutí súdu o bežné porušenie zákona, ktoré sa napráva prostredníctvom riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov,“ dodal Šamko.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
