16.11.2023 (SITA.sk) - Aj vás už túto jeseň chytila nejaká respiračná viróza? Je to tak každý rok. Celé rodiny si ju posúvajú a potom padajú ako zrelé hrušky do postelí, kde s pomocou čajov a vitamínov bojujú s respiračným ochorením. Často ho sprevádza suchý, dráždivý kašeľ, pocit sucha a škriabania v hrdle, bolesti kĺbov a svalov, často aj triaška, zimnica a vysoká teplota. A samozrejme celková únava organizmu. Sezónnu chrípku vyležíme a pokračujeme ďalej, aj keď postvirózny kašeľ často trvá ešte 6 – 8 týždňov. Veľa viróz tohto obdobia sa správa ako pľúcna fibróza. Tá je však oveľa závažnejšia.

Čo je to pľúcna fibróza a ako sa prejavuje? Pri akom inom primárnom ochorení môže pľúcna fibróza vzniknúť? Na tieto otázky vám zodpovedajú nasledujúce riadky.

Pľúcna fibróza je ochorenie, ktoré spôsobuje nahradenie funkčných jemných mechúrikov pľúc väzivom alebo fibróznym tkanivom. Pľúca sa následne stávajú tuhšími, menej poddajnými, je väčší problém ich roztiahnuť a hrubšia stena spôsobuje aj problémy s výmenou kyslíka a kysličníka uhličitého medzi mechúrikmi a krvou. Príčiny, ktoré môžu túto fibrozitáciu pľúc alebo pľúcnu fibrózu spôsobiť, môžu byť viaceré. Známych je približne 200 takýchto príčin. Jedno z najčastejších ochorení, ktoré to spôsobuje, je idiopatická pľúcna fibróza. Idiopatická pritom znamená, že nevieme presne, čo ju spôsobuje.

"Idiopatická pľúcna fibróza má slovíčko idiopatická preto, lebo nevieme prečo napríklad u 50-ročného nefajčiara zrazu vznikajú určité príznaky, ktoré sú charakteristické pre toto ochorenie. Nevieme, či je to genetikou, vplyvmi vonkajšieho prostredia, alebo je to niečo v genetickej informácii, čo toho človeka takýmto spôsobom hendikepuje," hovorí MUDr. Marta Hájková, CSc. MPH, prednostka kliniky pneumológie a ftizeológie LFUK a UNB v Bratislave a hlavná odborníčka MZ SR pre odbor pneumológie a ftizeológie.

Vdychovanie škodlivín a autoimunitné ochorenia

Pľúcna fibróza môže vzniknúť aj pri dlhodobom vdychovaní škodlivín. Známe sú ochorenia z vdychovania uhlíkového prachu, kremičitého prachu alebo ťažkých kovov ako sú chróm alebo napríklad azbest. Medzi škodliviny, ktoré vdychujeme a dostávajú sa do pľúc vzdušnou cestou, patria aj plesne, organický prach, prach z vtáčieho trusu a tiež rôzne baktérie, ktoré môžu spôsobiť zápal pľúc s následne hojenými jazvami a často aj vírusy. Keďže cez pľúca preteká veľké množstvo krvi v organizme, niektoré látky sa dostávajú do pľúc krvou. Môžu to byť napríklad niektoré lieky. Alebo aj aktívne látky pri iných ochoreniach, ktoré sa dostávajú do pľúc a môžu tam spôsobiť problémy, poškodenie, zápal a následné hojenie jazvičkami. Medzi najčastejšie takéto ochorenia patria reumatologické a autoimunutné. "Pod pojmom autoimunitné ochorenia rozumieme skupinu chorôb, pri ktorých dochádza spravidla k nadmernej či nesprávnej aktivite imunitného systému, ktorý v dôsledku tohto stavu začne napádať niektoré štruktúry vlastného tela. Reumatologické autoimunitné ochorenia sa považujú za nebezpečné ochorenia, ktoré okrem pohybového aparátu zasahujú i mimo-kĺbové tkanivá, štruktúry, orgány," hovorí MUDr. Elizabeth Záňová, PhD, reumatologička a pneumologička z Národného ústavu reumatických chorôb Piešťany.

Aké sú príznaky pľúcnej fibrózy?

Takže už vieme, že pľúcna fibróza vzniká vdychovaním škodlivín vzdušnou cestou, krvou a na vine môžu byť aj aktívne látky pri iných najmä reumatologických a autoimunitných ochoreniach. Ako sa pľúcna fibróza prejavuje? Podobne ako jesenná chrípka, avšak príznaky neodznievajú, naopak celkový stav sa zhoršuje.

Procesom pľúcnej fibrózy je totiž funkčné pľúcne tkanivo, v ktorom sa uskutočňuje výmena kyslíka a kysličníka uhličitého medzi tkanivom človeka a vonkajším prostredím, redukované. Ubúda tak funkčné pľúcne tkanivo, pretože sa z neho stáva jazvovité tkanivo. To je pľúcna fibróza.

"Hlavným príznakom, ktorý vidíme u pacientov je dýchavičnosť, ktorá je bežne u starších ľudí pripisovaná veku, čo je veľká chyba. Je pravda, že vekom pľúcne funkcie klesajú, ale nie tak rapídne ako pri pľúcnej fibróze. Rada by som zdôraznila, že pri pacientoch s reumatologickým, autoimunitným ochorením sa lekár musí pacienta aktívne pýtať na možné respiračné príznaky. Keď mi pacient povie, že kedysi bežne vyšiel na piate poschodie a dnes už si musí dať na tú istú vzdialenosť prestávku, niečo nie je v poriadku. Ak má tento pacient ešte aj nejaké reumatologické ochorenie a k tomu napríklad kašeľ, posielame ho na funkčné vyšetrenie pľúc. Pľúcna fibróza je okrem dýchavičnosti charakteristická aj príznakmi suchého dráždivého suchého kašľa. Pri pokročilom ochorení už môže byť prítomné aj vykašliavanie. Toto sú hlavné príznaky – dýchavičnosť, zhoršená tolerancia pri fyzickej námahe, kašeľ a celková únava," hovorí MUDr. Marta Hájková, CSc. MPH, prednostka kliniky pneumológie a ftizeológie LFUK a UNB v Bratislave a hlavná odborníčka MZ SR pre odbor pneumológie a ftizeológie.


Článok pokračuje na nasledujúcej strane: