Vytekanie vody a zaplavovanie územia

Práve spišskí cistercisti, ktorí si v Spišskom Štiavniku v 13. storočí vybudovali opátstvo, boli podľa jeho slov aj významní ťažiari. V banskej činnosti následne pokračovali aj jezuiti. „V štôlni sme našli dobové artefakty, ako sú drevené výstuhy z ulmy, teda bočnej steny štôlne, a podobne," informoval predseda OZ.

O ťažbe aj po 16. storočí svedčia ďalšie dokumenty súvisiace ale so štôlňou sv. Kláry. „Najprv sa tam razilo ručne a potom novou metódou, odstrelom. Pokračovalo sa aj v 16. storočí. Ďalšie dokumenty hovoria o prieskumoch v 19. storočí," skonštatoval predseda baníckeho cechu. Posledné banské práce v oblasti dnešnej Kvetnice sa tam podľa jeho slov uskutočnili v rokoch 1790, 1800 a 1825.

Do obnovy Striebornej v popradskej mestskej časti Kvetnica sa členovia združenia pustili v roku 2015. V tom čase z nej podľa Kyseľu nekontrolovane vytekala voda a zaplavovala celé okolité územie. „Mesto Poprad vtedy zaujalo kladné stanovisko a poslalo oznámenie na Hlavný banský úrad o tom, že sa v Poprade v Kvetnici vyskytuje staré banské dielo, ktoré je potrebné upraviť do pôvodného stavu a zabezpečiť," zaspomínal.

Vybudovaný vstupný portál

Ešte v tom roku tam Železnorudné bane zrealizovali zabezpečovacie práce. V rovnakom období dali dobrovoľníci štôlňu do pozornosti aj verejnosti.

Banské práce realizuje občianske združenie postupne, v závislosti od finančných prostriedkov. Po piatich rokoch vybudovalo vstupný portál, ktorý bolo potrebné renovovať podľa platných banských predpisov. Rovnako železné dvere s kladkou nahradili nové so špeciálnym zámkom.

Združenie však neprestalo ani v bádaní. „Keď sa tu urobila banská ryha, zistili sme, že po 33 metroch sa nachádza zával. Je ho vidieť aj hore, na kopci nad štôlňou, a určite má ďalšie pokračovanie. Podľa našich prieskumníkov by mohlo mať aj 400 metrov," opísal.

Hľadanie sponzorov na financovanie prác

Zával tak chcú ďalej preraziť. Doteraz sa tak podarilo urobiť v dĺžke jedenásť metrov, a to vďaka viacerým dotáciám. Sponzorov na financovanie ďalších prác však združenie hľadá naďalej.

„Postupovali sme čisto iba podľa odborných znalostí a praxe skúsených baníkov a zodpovedných vedúcich. Je potrebné už iba naozaj málo k tomu, aby sme sa dostali na druhú stranu závalu. Chýbajú nám možno tri až štyri metre, aby sme sprístupnili banské dielo v celej kráse tak, ako bolo razené niekedy pred 500 rokmi," skonštatoval Kyseľa.

Podľa neho sa však práve v tomto roku výrazne priblížili k záverečnému prepojeniu celého banského diela. Až po tom sa ale podľa neho ukáže, čo nám naši predkovia zanechali. „Nejde nám o ťažbu, ide nám o zachovanie tohto starého banského diela, aby mohli žiaci stredných a základných škôl, a tiež obyvatelia Popradu a okolia vidieť, ako sa dobývali medené či železné rudy, akým spôsobom sa to robilo v stredoveku, ako v novoveku," uzavrel.

Spiš je bohatý na nerastné suroviny

Podľa vedúcej popradského pracoviska Štátneho archívu v Prešove Zuzany Kollárovej je Spiš vo všeobecnosti bohatý na nerastné suroviny.

V záznamoch od 13. storočia sa často nachádzajú údaje o baníctve a ťažení. Jedna z najstarších zmienok k baníctvu sa podľa Kollárovej spája s obcou Gerlachov (okr. Poprad), kde sa v 14. storočí nachádzali hámre a vyhne. „To znamená, že tam muselo byť nejaké ťaženie. Dokonca má obec v erbe kladivka, čo napovedá vyslovene o ťažbe," poznamenala pre SITA.

O význame baníctva na Spiši hovoria aj dokumenty týkajúce sa vzťahu spišských zálohovaných miest a Poľska. „Aj preto nechceli Poliaci veľmi prinavrátiť spišské mestá Uhorsku, pretože baníctvo tu bolo v celku rozvinuté a oni mali z toho veľký úžitok,“ zhodnotila vedúca archívu.

Hľadači pokladov v Tatrách

Banícka bola tiež oblasť Spišskej Novej Vsi, kde sa podľa Kollárovej ťažila železná, medená ruda, olovo či striebro. Ďalšie zmienky o baníctve sa týkajú aj Vysokých Tatier.

Vedúca archívu tak pripomenula existenciu viacerých príbehov o hľadačoch pokladov v Tatrách. „Stretla som sa s Tatrancami, ktorí to tam poznajú veľmi dobre, a podľa ktorých tam sú ešte stále zachované nejaké známky po baníctve," dodala.

Zaujímavá ale bola podľa nej aj ťažba, ktorá sa spájala s obcami Štrba, Šuňava a Liptovská Teplička. V lokalite sa v minulosti našli povrchové uhoľné sloje. „Táto aktivita je spojená s firmou Baťa, ktorá plánovala ťažiť v chotári uhlie a lanovkou ho prepravovať do Svitu, aby mala základňu energie. Sloje ale neboli výdatné," zaspomínala Kollárová.

Náučný chodník Slovenská banská cesta

Jedna z posledných významných baníckych aktivít v regióne je spájaná so Švábovcami, kde sa od druhej polovice 19. storočia ťažila mangánová ruda.

„Žiaľ, už aj toto zaniklo. Určite tu máme mnoho pokladov, len zrejme z ekonomického hľadiska to nie je vždy výhodné, čo sa ťažby týka. Zaujímavosťou však je, že kým na strednom Slovensku baníctvo od 15. storočia vyslovene rozkvitalo, u nás bol zaznamenaný jeho úpadok," poznamenala Zuzana Kollárová.

Banícku históriu v oblasti Popradu dnes pripomína náučný chodník Slovenská banská cesta na Kvetnici. Vedie lesom, má dĺžku viac ako tri kilometre a je určený pre všetky vekové kategórie. Začína sa pri lome, prechádza tiež popri kvetnickom jazierku a na jeho trase je možné nájsť päť infopanelov a dve spomínané štôlne – Strieborná a sv. Heleny.

V časti Tancuľka sa nachádza aj banský svietnik, ktorý tam v roku 2020 osadil Banícky cech Horného Spiša. „Urobili sme ho podľa nemeckého svietnika, na ktorom majú Nemci uprostred stromček a v hornej časti majú baníci skrížené šable. My sme tam dali slovenský znak," opísal Kyseľa, podľa ktorého bol banský svietnik postavený na pamiatku banských nešťastí a histórie baníctva Slovenska.



Viac k témam: Bane, Historik
Zdroj: SITA.sk - Na banícku históriu Popradu sa takmer zabudlo, verejnosti chcú sprístupniť dve štôlne (video+foto) © SITA Všetky práva vyhradené.