Foto: ITAPA
Už niekoľko rokov je jednou z kľúčových tém digitalizácie na Slovensku to, aby sme do ordinácie chodili len s občianskym preukazom s elektronickým čipom. Zdravotná dokumentácia nebude viac potrebná. Projekt ezdravie sa totiž mal postarať o to, aby sa ošetrujúcemu lekárovi všetky potrebné dáta o nás okamžite a bez starosti načítali. "Až v momente, keď budeme mať funkčné ezdravie, môžeme otvoriť debaty o plne digitalizovanom zdravotníctve. Dnes sa využíva erecept, to ale nestačí. Je potrebné sfunkčniť ezdravie ako celok. Dosiahneme tým nielen úsporu času a financií cez odbyrokratizovanie práce lekárov v ambulanciách i nemocniciach, no predovšetkým sa zníži tlak na potrebu ľudského kapitálu," vyhlásila na konferencii JESENNÁ ITAPA 2023 ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková s tým, že digitalizácia zdravotníctva je obrovská výzva, pred ktorou stojíme. Súbežne s ňou sú to ale aj výskum a inovácie. "Vďaka tomu tak môže slovenské zdravotníctvo generovať zdroje. Nebude bremenom, práve naopak – bude motorom rastu ekonomiky, ako je to napríklad v Dánsku," doplnil Michal Ivantyšyn z projektu HealthHub, ktorého poslaním je urýchliť digitalizáciu a inovácie v slovenskom zdravotníctve.
EZDRAVIE - STAČÍ 16 MESIACOV?
To, že je digitalizácia v rezorte zdravotníctva a sfunkčnenie ezdravia dôležitá, sa zhodujú aj ďalší experti, ktorí vystúpili na konferencii. "Aktuálny systém ezdravia bol vyvíjaný dekádu dozadu a používa štandardy, ktoré sú už dnes nepoužiteľné na zber dát či dátovú sémantiku. Riešime ezdravie 2.0, akurát vyberáme zhotoviteľa a čakáme na vyjadrenie rezortu zdravotníctva. Akonáhle bude nový systém schválený, do 16-tich mesiacov by mal fungovať,” prezradil Peter Lukáč, generálny riaditeľ NCZI.Martina Antošová z Univerzitnej nemocnice v Martine, ktorá sa špecializuje na prípravu a koordináciu národných a medzinárodných projektov, mu však kontruje, že "sa stačí v tomto prípade sústrediť na malé riešenie, nie budovať zložité a zbytočne veľké."
NEDOSTATOK SESTIER
Správna forma zberu tých správnych dát je však len jednou z mála činností, ktorú rezort zdravotníctva potrebuje v krátkom čase vyriešiť. Akútny nedostatok zdravotných sestier - práve to bol jeden z najpálčivejších bodov, na ktorom sa zhodli zdravotnícki panelisti. Slovenské nemocnice majú najviac poddimenzovaný stav sestier v Európe. "Je potrebné stabilizovať personál a počet zdravotných sestier v nemocniciach. Pretože tie, ktoré tam zostali pracovať, sú vyčerpané a častokrát tento stav sanujú zdravotné sestry na dôchodku. Túto pozíciu musíme zatraktívniť a dať aj sestrám viac kompetencií,” zdôraznil Peter Sabaka, lekár a docent na Univerzite Komenského v Bratislave.Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
