Vláda je pripravená zriadiť expertnú skupinu

Ak by sa zachoval listinný pomerný volebný systém, za najpravdepodobnejšie považuje rozdelenie územia na základe samosprávnych krajov, a teoreticky aj rozdelenie na štyri volebné obvody ako na začiatku 90. rokov.

Politológ poznamenal, že nastavenie volebných obvodov a ich počtu by bolo len začiatkom celkovej úpravy a nastavenia významu jednotlivých regiónov.

„Okrem toho by bolo potrebné premyslieť aj ďalšie atribúty vrátane prepočítavania mandátov medzi tieto regióny, spôsob prideľovania mandátov či toho, na akej úrovni by sa uplatňovala napríklad uzatvárajúca klauzula (známe hranice 5 percent pre politické strany a 7 percent, resp. 10 percent pre koalície)," vymenúva Bardovič.

Vládny kabinet vo svojom programovom vyhlásení deklaroval, že rešpektuje potrebu zmeny Ústavy SR v prípade zmien vo volebnom systéme, a obzvlášť v prípade zmien v počet volebných obvodov.

„Vláda je pripravená zriadiť expertnú skupinu, ktorá vyhodnotí alternatívy legislatívnych zmien volebnej legislatívy pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky s cieľom zmeny počtu volebných obvodov," uvádza sa v dokumente.

Účelová novelizácie z 90. rokov

Bardovič objasnil, že existencia jedného volebného obvodu je dôsledkom účelovej novelizácie z 90. rokov.

„Jej snahou bolo upevniť si pozície zo strany vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara a jeho vládnej koalície. Do volieb v roku 1998 na Slovensku existovali štyri volebné obvody, a to východoslovenský, stredoslovenský, západoslovenský a hlavné mesto Bratislava. Tým boli vytvorené isté podmienky pre reprezentáciu príslušných častí územia," vysvetľuje politológ.

Dodáva, že prechod na jeden volebný obvod vychádzal z predpokladu, že jedna výrazná osobnosť môže potiahnuť výsledky politickej strany v rámci celého územia štátu a vyrovnať tiež straty spôsobené nedostatočným zastúpením regiónov na kandidátnej listine či absenciou regionálnych osobností, ktoré by dokázali osloviť elektorát.

„Existencia tohto nastavenia tak vytvorila podmienky pre silnú centralizáciu politických strán, vytvorenie líderských strán, ktoré sú priamo previazané s osobou svojho predsedu a nedokážu 'prežiť' jeho potenciálny odchod. Vzniká tiež priestor na otázku, či toto nastavenie vôbec motivuje strany k výchove ďalších lídrov, keďže to reálne strany nepotrebujú na úspech. Absencia nových lídrov ale v konečnom dôsledku vytvára základ pre upevňovanie postavenia toho aktuálneho," konštatuje Bardovič.

Paradoxný fenomén nezávislého kandidáta

Doplnil, že aktuálne nastavenie nemotivuje politické subjekty, aby aktívne pôsobili v regiónoch a v jednotlivých oblastiach vyhľadávali a vychovávali svojich vlastných odborníkov, čo podľa politológa zasahuje i do ďalších zložiek politického systému.

„Pokojne tak môže existovať strana postavená na členoch z centra s minimálnym presahom na ostatné časti republiky. Vo výsledku tak napríklad politické strany často nedokážu na komunálnej a krajskej úrovni ponúkať vlastných kandidátov," vysvetľuje.

Dôsledkom je, že neraz podporujú kandidátov iných strán alebo nezávislých kandidátov, čím vzniká paradoxný fenomén nezávislého kandidáta s podporou politickej strany.

„Úspech nezávislých kandidátov tak nemusí byť teda len o odmietaní samotných politických strán zo strany voliča a vyjadrením nespokojnosti vo vzťahu k nim, ale aj o tom, že reálne personálna ponuka z ich strany nedokáže oproti iným (nezávislým) kandidátom osloviť," myslí si Bardovič.



Viac k témam: Politológ, Volebný systém
Zdroj: SITA.sk - Zmena volebného systému by mohla zaistiť relevantnú reprezentáciu regiónov, tvrdí politológ Bardovič © SITA Všetky práva vyhradené.