Slovensko je totiž jedinou z okolitých krajín, ktorá sa v zozname globálneho bedekra – Michelin guide – nenachádza.
Ostatné krajiny využili potenciál
Podľa Harbuľáka môže byť hlavným dôvodom fakt, že okolité krajiny dávali v uplynulých desaťročiach väčšiu váhu gastronómii.Ako ďalej povedal pre agentúru SITA, Slovensko po rozpade Československa nenadviazalo na snahu predať sa práve cez gastronómiu v zahraničí. Myslí si, že cesta k tomuto oceneniu pre Slovensko zrejme potrvá ešte niekoľko rokov.
Debaty na tému získania michelinskej hviezdy pre Slovensko ožívali ešte pred pandémiou, keď sa podľa Harbuľáka uskutočnili aj stretnutia so zástupcami tohto sprievodcu. Ďalším rokovaniam však dala stopku pandémia.
Slovensko preto stále podľa predsedu zväzu na mape Michelin v rámci Európy chýba, a to aj napriek tomu, že disponuje mnohými šikovnými a úspešnými ľuďmi v gastropriemysle. Ostatné krajiny tento potenciál využili.
Súčasť širšej kultúry
„Nevnímali gastronómiu v posledných desaťročiach ako niečo, čo nasýti či naplní biologické potreby, ale ako súčasť širšej kultúry, spoločenských podujatí. Toto sa u nás po 40. rokoch minulého storočia vytrácalo a my sme po rozpade Československa nenadviazali na snahu predať sa cez gastronómiu v zahraničí alebo rozpoznať Slovensko cez gastronómiu,“ skonštatoval Harbuľák.Pred získaním ocenenia však Slovensko čakajú viaceré procesy. „Potom to záleží od tých, ktorí chodia v rámci sprievodcu hodnotiť. Zo skúseností z iných krajín treba toto obdobie počítať ešte na roky,“ zhodnotil.
Predseda zväzu preto víta možnosť hostiť na Slovensku šéfkuchárov s michelinovským ocenením.
„Myslím si, že to pomôže aj našej gastronómii, a to v pohľade na to, kde sú trendy. Podporí to aj rôznych mladých študentov či začínajúcich kuchárov, ktorí majú talent, aby ďalej rozvíjali svoju kariéru,“ poznamenal.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane: