Jej súčasťou sú rekonštruované historické odevy a doplnky, ale aj zbierkové predmety múzea v podobe módnych listov z obdobia rokov 1881 až 1898 a časopisov.
Ako ďalej pre agentúru SITA uviedla riaditeľka múzea Erika Cintulová, ide o výsledok spolupráce s poľskou historičkou a kostýmovou výtvarníčkou Mariou Molendy. Výstava v priestoroch múzea na ulici Dr. Alexandra je prístupná do konca január
Ozdobné gombíky, volániky aj riasenia
Každé obdobie v rámci módy malo podľa Cintulovej svoje špecifiká. Tie bolo možné pozorovať aj na Spiši či v samotnom Kežmarku. V prvej miestnosti výstavnej siene múzea sa návštevník ocitne na začiatku 19. storočia.Zobraziť fotogalériu k článku:
Výstava módy 19. storočia v Kežmarku (fotografie)
„V tom období sa hojne používali krinolíny, sukne boli našuchorené, nosilo sa niekoľko vrstiev na sebe. Používali sa korzety, rôzne vypchávky sukní, ako bola napríklad turnýra v zadnej časti sukne. Sukne sa vypchávali z konského vlásia, aby mali bohatší a honosnejší tvar,“ opísala riaditeľka múzea.
Na zdobenie sukní a živôtikov sa používali čipky, rôzne ozdobné gombíky, volániky či riasenia. V ďalších miestnostiach výstava ponúka obraz toho, ako sa móda smerom k 20. storočiu viditeľne menila. „Postupne sa prestali používať korzety, krinolíny, tvar sukne sa začal zjednodušovať,“ priblížila Cintulová.
Dámy sa nechávali inšpirovať zahraničnými trendmi
V porovnaní s dámskou módou sa však podľa jej slov pánsky odev až tak nevyvíjal. „Boli to dámy, ktoré mali reprezentovať manželov. Šperky, materiál šiat, to všetko bola známka toho, k akej spoločenskej vrstve patrili. Majetnejšie nosili brokát, hodváb či satén. V rámci nižších sociálnych vrstiev sa používal ľan a bavlna,“ vysvetlila.Neskôr bývali sukne šité z ľahkej padavej látky a postupne sa ich dĺžka začala skracovať. „Krajčírky sa ešte vedeli vyhrať aj so zakončením rukávov, krásne vyšitý a vyzdobený bol aj živôtik. V takýchto šatách sa už mohla dáma pohodlne pohybovať,“ poznamenala Cintulová.
Dámy sa v 19. storočí nechávali inšpirovať zahraničnými trendmi, šaty si nechávali šiť podľa módnych listov. „Prevratným obdobím u nás boli 50. roky 19. storočia, keď sa na trh dostával šijací stroj. Odevy sa tak začali stávať dostupnejším artiklom aj pre stredné vrstvy. Vznikali postupne krajčírske dielne a na prelome 19. a 20. storočia začali vznikať obchodné domy,“ komentovala Cintulová.
Krajčírske dielne a pec
Aj v Kežmarku fungovali menšie krajčírske dielne. V zbierkovom fonde múzea sa nachádza aj unikátna krajčírska pec, ktorá je vystavená priamo na Kežmarskom hrade.
Rekonštruované odevy vo výstavnej sieni pochádzajú z dielne poľskej umeleckej historičky Marie Molendy. Múzeum s ňou spolupracuje niekoľko rokov.
Jej modely majú na sebe aj figuríny na hrade znázorňujúce kniežaťa Imricha Tököliho, bohatého šľachtica Alberta Laskeho a jeho manželku Beatu Lasku, aj kráľa Žigmunda. Obsah samotnej terajšej výstavy v múzeu dopĺňajú aj zaujímavé kusy zo zbierkového fondu.
„Máme tu prikrývky hlavy, klobúčiky, rukavice, topánky, aj unikátnu cestovnú tašku z 19. storočia vyšívanú gobelínom či modrý klobúk približne z obdobia 1880 až 1890,“ uviedla riaditeľka. Fotografie zo zbierkového fondu ponúkajú ešte konkrétnejšiu predstavu nielen o dámskom oblečení, ale aj pánskom či detskom v spomínanom úseku histórie.
Viac k témam: Móda, Múzeum, Výstava
Zdroj: SITA.sk - Módu 19. storočia je možné nájsť aj v Kežmarku, preneste sa s nami medzi módne vychytávky (video+foto) © SITA Všetky práva vyhradené.