Kelti vo Vysokých Tatrách

„Možno takto vysoko, vo Vysokých Tatrách, sídlili Kelti, možno tam priamo keltskí Kotíni mali svoje hradisko,“ naznačil Soják. Odkryť sa podarilo aj zvyšok kamennej skrinky, pričom by mohlo ísť o symbolický skrinkový hrob, odborne nazývaný kenotaf, z konca praveku.

Druhá sonda na Šiancoch bola zameraná na rez opevnením. Archeológovia si kladú otázku, či bolo hradisko opevnené len v stredoveku alebo už v spomínanom predpúchovskom horizonte či púchovskej kultúre. Takto staré datovanie by mohol naznačovať nájdený črep pod kamenným valom patriaci k tejto kultúre.

Otázne je podľa Sojáka aj to, akí ľudia tam sídlili. Predpokladá, že na sklonku praveku to boli prežívajúce populácie zo sklonku doby bronzovej, zmiešané s keltskými Kotínmi, teda nositelia púchovskej kultúry. Zatiaľ sa však presne nevie, akí ľudia využívali hradisko v stredoveku.

„Predpokladáme, že to boli takzvaní páni z Lomnice, teda predkovia neskorších známych Berzevicziovcov, ktorí založili Veľkú Lomnicu, mali tam rozsiahle majetky, ale rovnako aj na Zamagurí. Niekde obďaleč skúmanej lokality mali ich predkovia otvorenú osadu, pričom v čase nebezpečenstva sa uchýlili šľachtici spolu s vojenskou družinou a poddanými na hradisko za opevnené hradby. A keď pominulo nebezpečenstvo, zišli nižšie, do materskej osady,“ nazdáva sa archeológ.

Hradisko slúžilo ako útočisko

Hradisko tak malo zrejme charakter útočiska, teda refúgie. Najmä v polovici 13. storočia sa ľudia v lesoch a jaskyniach ukrývali pred mongolsko-tatárskymi vpádmi. S miestnymi historikmi teraz archeológovia pátrajú po tom, akoby sa evidované hradiská mohli nazývať v archívnych záznamoch.

Nálezy v Tatrách však neboli úplným prekvapením. „Výskumy tam realizovali bádatelia už na sklonku 19. storočia, najmä v okolí Starého Smokovca, v oblasti Sanatória doktora Szontágha, kde sa spomína aureliánska minca, železo z vytavených piecok či črepy,“ objasnil ďalej vedecký pracovník. Neskôr, v 70. a 80. rokoch 20. storočia, sa do výskumu pustili aj ďalší známi archeológovia, ako profesori Jozef Vladár či Bohuslav Novotný.

Až tým novodobým sa ale v tomto roku podarilo pustiť do moderného interdisciplinárneho výskumu nad Tatranskou Lesnou. Archeologickú lokalitu však verejnosti fyzicky priamo na mieste nebude možné prezentovať, iba prostredníctvom štúdií či možno informačných tabúľ na území mesta Vysoké Tatry. Soják pripomenul, že ide o územie s najvyšším, teda piatym stupňom ochrany.

„Nie je to tak len kvôli ochrane, ale aj nebezpečenstvu. My sami sme pri výskume zápasili nielen s vyčíňaním počasia, keď napríklad začiatkom júla prišla snehová smršť, ale bežne sme natrafili aj na medvede, v okolí zase na výkaly vlkov a iných predátorov,“ uzavrel.



Viac k témam: Archeologický výskum, Krajský pamiatkový úrad
Zdroj: SITA.sk - Archeológovia možno odhalili najvyššie položené hradisko na Slovensku, malo by sa nachádzať vo Vysokých Tatrách © SITA Všetky práva vyhradené.