„Naša vlasť, Česká a Slovenská federatívna republika, pozostávajúca z Českej republiky a Slovenskej republiky, sa má z rozhodnutia dvoch, v súčasnosti najsilnejších politických strán, rozpadnúť. Ide o politické strany, ktoré v posledných voľbách do zastupiteľských zborov v júni 1992 získali v Českej republike 33,43 percenta (ODS, pozn. SITA) a v Slovenskej republike 37,26 percenta (HZDS, pozn. SITA) hlasov. Ani jedna z týchto politických strán však nemala vo svojom politickom programe výslovne uvedené rozdelenie federácie. Neschopnosť politického dialógu medzi reprezentantmi víťazných politických strán ich priviedla k rozhodnutiu rozbiť náš štát bez toho, aby sa mohol občan k tomuto ich kroku vyjadriť,“ uvádzalo sa v liste.
Právo na referendum
Aktivisti sa odvolávali na československý ústavný zákon číslo 327/1991, podľa ktorého má občan právo sa vyjadriť k zásadnej otázke formy štátoprávneho usporiadania v referende.„Víťazné politické reprezentácie však považujú referendum za zbytočné. Podľa ich tvrdenia sa občania rozhodli o rozdelení štátu v posledných parlamentných voľbách, čo je ale zavádzajúca lož. Ak by občania skutočne chceli rozpad federácie, vôbec by nevolili poslancov do Federálneho zhromaždenia, ako boli k tomu vyzývaní separatistickými politickými stranami na Slovensku. Odmietnutím referenda sa porušuje ústavný zákon a občan v duchu dávnych komunistických kritérií je opäť odsúvaný na perifériu života štátu,“ konštatovali aktivisti.
Hlas občanov boli odmietané
Signatári argumentovali aj tým, že Federálnemu zhromaždeniu bolo ešte na jeseň 1991 predložených dva a pol milióna podpisov občanov požadujúcich referendum v otázke ďalšieho štátoprávneho usporiadania federácie. Po voľbách, na jeseň 1992, vznikla ďalšia petičná výzva za vyhlásenie referenda, ktorú v predinternetovej dobe behom pár týždňov podpísali desiatky tisíc občanov.Opakovane sa stretávali s tým, že „ani tieto hlasy občanov nie sú braté do úvahy, ba sú niektorými politikmi zásadne odmietané. Občan je opäť postavený do polohy trpeného elementu, ktorého si politici prizvú k voľbám až o štyri roky. To však už budú úplne iné voľby, v úplne inom štáte,“ uvádzalo sa v liste.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane: