Nesúlad s princípom právnej istoty

„Právna úprava je retroaktívna a môže sa uplatniť aj na súčasných predsedov oboch orgánov vymenovaných podľa doterajších predpisov. Takúto úpravu považuje prezidentka za ústavne nesúladnú s princípom právnej istoty," vysvetlil hovorca. Prezidentka tiež namieta zaradenie Slovenskej informačnej služby a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví medzi ústredné orgány štátnej správy.



„Prezidentka nerozporuje právo zákonodarcu povedať, ktorý orgán štátnej správy má alebo nemá byť ústredným orgánom štátnej správy, i keď v prípade SIS je zmena povahy SIS na ústredný orgán štátnej správy dokonca v priamom nesúlade so znením zákona o Slovenskej informačnej službe. Výhrady prezidentky smerujú najmä k spôsobu, akým sa uvedená právna úprava schválila a akým sa má uviesť do právneho života. Ide o prijatie zásadnej zmeny postavenia SIS a ÚRSO, ktorá prebehla bez diskusie s dotknutými orgánmi, bez medzirezortného pripomienkového konania a bez zohľadnenia všetkých legislatívnych dopadov na práva a povinnosti týchto orgánov v praxi," zdôraznil Strižinec.

Úlohy a povinnosti ústredných orgánov

Právny poriadok pritom podľa neho obsahuje stovky zákonov, ktoré odkazujú na úlohy, práva a povinnosti ústredných orgánov štátnej správy napr. v administratívnych konaniach. „Bez riadnej prípravy by takáto zmena s účinnosťou k 1. januáru 2024 bola nevykonateľná a mohla by SIS a ÚRSO spôsobiť praktické problémy v praxi (nedodržanie lehôt, zákonných povinností a podobne), čím by mohol byť v konečnom dôsledku ohrozený aj verejný záujem na riadnej činnosti týchto orgánov," skonštatoval hovorca. Výhrady má podľa Strižinca prezidentka aj k zmenám pri licenciách na obchodovanie so zbraňami a výrobkami obranného priemyslu.

„Kým podľa súčasne platného stavu vydáva licencie ministerstvo hospodárstva, ktoré, ak si to vyžaduje verejný záujem, vždy požiada o stanovisko ministerstvo zahraničných vecí a SIS a ich prípadné nesúhlasné stanoviská k udeleniu licencie sú pre ministerstvo hospodárstva záväzné, po novom by záväzné stanovisko poskytovalo už iba ministerstvo obrany. Táto zmena podľa prezidentky môže znamenať ohrozenie verejného záujmu," vyhlásil hovorca hlavy štátu.

Rozhodnutia bez odborných diskusií

V prvom rade podľa neho ministerstvo obrany nemusí a v istom ohľade technicky ani nemôže disponovať takou kvalitou informácií o stave ľudských práv, bezpečnosti, stavu demokracie a jej ohrozenia v tretích krajinách, akou disponuje z dôvodu svojej činnosti MZV a SIS.

„Tieto informácie sú pritom životne dôležité pri posúdení žiadosti o udelenie licencie pre obchodovanie s dotknutými výrobkami z pohľadu zahraničnopolitických, bezpečnostných alebo obchodnopolitických záujmov SR. Prezidentka nemôže súhlasiť so znížením štandardu ich ochrany, navyše keď sa tak udialo v skrátenom legislatívnom konaní bez odbornej diskusie, ktorá by dôsledne zhodnotila všetky potenciálne riziká tejto zmeny," povedal Strižinec.

Politické dôvody na skrátené legislatívne konanie

Prezidentka podľa svojho hovorcu zároveň vládou deklarované dôvody na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu považuje za politické a v žiadnom prípade nie za právne ani zákonné. „Naopak, takéto dôležité systémové zmeny musia byť podľa nej podrobené vecnej, poctivej a odbornej diskusii," dodal Strižinec.

A to s tým, že aplikácia skráteného legislatívneho konania a aj samotný priebeh rozpravy v národnej rade, keď v pléne parlamentu nediskutoval s parlamentnou opozíciou žiadny z poslancov vládnej väčšiny, nereflektuje ani kritériá nálezu ústavného súdu z 13. decembra 2022, kde ústavný súd objasnil okrem iného aj požiadavky a základné pravidlá vzťahujúce sa na legislatívny proces.



Viac k témam: kompetenčný zákon, Novela zákona, Odvolanie z funkcie, Prezidentka SR, Skrátené legislatívne konanie, Vetovanie zákona
Zdroj: SITA.sk - Prezidentka Čaputová vetovala parlamentu novelu kompetenčného zákona © SITA Všetky práva vyhradené.