Prezidentka Zuzana Čaputová (v popredí) počas vystúpenia prezidentky SR v pléne Národnej rady SR v súvislosti s predloženými zmenami v oblasti trestného práva pri príležitosti rokovania pokračujúcej 6. schôdze Národnej rady SR. Bratislava, 18. január 2024. Foto: SITA/Milan Illík
Myslí si to politológ Gabriel Eštok z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Pre agentúru SITA dodal, že podľa jeho názoru bolo toto vystúpenie i vhodné, a to z viacerých dôvodov.
"Zlozvyk" nejednej slovenskej vlády
„Prvým je samotný spôsob zásadnej zmeny Trestného zákona a zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry, teda v skrátenom legislatívnom konaní. Ak má prezidentka podozrenie z porušenia pravidiel legislatívneho procesu, je jej povinnosťou upozorniť na túto skutočnosť poslancov, ktorí budú o týchto úpravách hlasovať. Pani prezidentka tým prezentovala úmysel takto schválenú legislatívu vetovať, prípadne predložiť Ústavnému súdu,“ vysvetľuje Eštok. Poznamenal, že hlava štátu ani nemôže konať inak, vzhľadom na to, že jej takáto povinnosť vypláva z Ústavy.„Druhým dôvodom je obsahová stránka samotnej zmeny. Absencia širokej odbornej diskusie pri tak závažných zmenách bude vždy vyvolávať pochybnosti o úmysle zákonodarcu a kvalite predloženého návrhu,“ uviedol politológ.
Podotkol, že je to „zlozvyk“ nejednej slovenskej vlády, ktorý má za následok nekvalitnú legislatívu, právnu neistotu, časté zmeny zákonov i nedôveru verejnosti v štátne inštitúcie. Odmietnutie koalície diskutovať s opozíciou označil za prejav dlhodobého úpadku politickej kultúry na Slovensku.
Pochybnosť Európskeho parlamentu
„Tretím dôvodom na takéto vystúpenie je obraz Slovenska, ktorý procesom a obsahom týchto zmien vysielame svojim partnerom v zahraničí. Trestný zákon aj inštitúcie vyšetrovania v trestnom konaní sú v plnej kompetencii členských štátov EÚ. Avšak kvalita legislatívy a efektivita štátnych inštitúcií potláčať a vyšetrovať trestnú činnosť ovplyvňujú sekundárne aj mnohé politiky, ktoré nám vyplývajú z nášho členstva v EÚ. Postoje európskych inštitúcií k aktuálnym zmenám nie sú príliš pozitívne,“ vraví Eštok.Poukázal pri tom na nedávnu rezolúciu Európskeho parlamentu, ktorý vyjadril pochybnosti nad obsahom predkladaných zmien i samotným procesom. „Štvrtým dôvodom je, prehlbovanie rozdelenia spoločnosti, ku ktorej takto realizované reformy vedú. Očakávané zmeny vedúce k zvyšovaniu súdržnosti slovenskej spoločnosti sa ani po posledných voľbách nenapĺňajú, skôr naopak. Prezidentka na to nemôže reagovať inak, ako svojimi vyhláseniami a vystúpeniami,“ myslí si politológ.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
