12.2.2024 (SITA.sk) - Treskoslovenská treska v majonéze od Ryba Košice chutí presne tak, ako pred 70 rokmi a Slováci na ňu nedajú dopustiť – stala sa doslova národným jedlom, ktoré nesmie chýbať v žiadnej chladničke. Aký je jej príbeh?

Tradičná jemne sladkokyslá chuť košickej tresky v majonéze aj jej nezameniteľná šťavnatosť už niekoľko generácii teší chuťové poháriky Slovákov. Biele chudé mäso z tresky a jeho masívna svalovina dodávajú klenotu našej gastronómie už na prvý pohľad zamatová farbu a strapatý výzor. A tak presne chutila a vyzerala treska v majonéze aj pred 70 rokmi. Vo vyšperkovanej podobe, v akej ju poznáme dnes, sa objavila na stoloch národa spod Tatier ku koncu 50. rokov. Jej príbeh sa začal písať v časoch, keď sa svet zmietal vo vojne, ktorá ani dnes nemá obdoby.

Vojna naštartovala rybný priemysel

Vojnové škody na dobytku v roku 1941 znamenali blížiaci sa nedostatok mäsa. Práve ryby boli vyhlásené za plnohodnotnú náhradu bravčového a hovädzieho mäsa. O dva roky neskôr z iniciatívy vtedajšieho guvernéra Slovenskej národnej banky, dr. Imricha Karvaša, ktorý bol výnimočnou postavou v slovenských dejinách – a ktorý sa usiloval o čo najväčšiu samostatnosť hospodárskej politiky Slovenska – bol založený dnes už neexistujúci závod Ryba v Bratislave.

Druhá svetová vojna rybný priemysel na Slovensku naštartovala, no hneď ho takmer aj zničila. Dva dni pred kolaudáciou novej fabriky Ryba zničili nálety veľkú časť objektu. Aj napriek značným škodám však podnik dokázal fungovať a prosperovať, pričom investícia sa štátu vrátila do piatich rokov.

V roku 1946 firma otvorila závod v Košiciach. Na konci 40. rokov bol k Rybe pričlenený aj znárodnený závod v Žiline. Materská spoločnosť však bola socialistickým štátom v 70. rokoch pridelená rybnému priemyslu z Prahy. Košická a žilinská fabrika prekonali zmeny systému aj vstup do EÚ a dodnes fungujú ako samostatné subjekty a prosperujú. Každá po slovensky a s vlastnou líniou produktov.

Viac čerstvých rýb na stôl pracujúcich

Kedy a ako v tejto spleti udalostí, ktoré formovali dnešný podnik Ryba Košice, vlastne treska v majonéze vznikla? Po druhej svetovej vojne sa štát snažil dostať do jedálnička Slovákov viac rýb. V časopise Život z roku 1951 zaujal veľký nadpis "Viac rýb na stôl pracujúcich". Bol v tom však jeden háčik. Morské ryby totiž dodávali do Ryby prevažne z Nórska a z Dánska po železnici, preto neboli najlacnejšie. V Rybe tak hľadali ekonomicky nenáročný spôsob, ako dostať ryby medzi ľudí. "Riešením bola pokusná výroba tresky v remuláde, a teda v majonéze ochutenej zeleninou, s plánom 65 ton na rok, ktorá odštartovala v roku 1954. Šalát z rýb a zeleniny spotrebiteľom okamžite zachutil a plán ešte v prvom roku jej výroby dvojnásobne prekročili," hovorí Richard Duda, generálny riaditeľ spoločnosti Tauris a.s., do ktorej portfólia Ryba Košice patrí.

Za jej receptom stál kuchár a cukrár Július Boško. Bol to vychýrený špecialista na studenú kuchyňu, a tak sa dostal aj na štátnické recepcie. Receptúru šalátu vymyslel na objednávku vtedajšieho šéfa Ryba Bratislava a prvýkrát ju namiešal v hoteli Carlton.

Pri štarte socialistickej tresky však bola kvalita povážlivá. Kvalitu tresky zaručila až norma prijatá v roku 1958, podľa ktorej musela treska obsahovať výlučne mäso z treskovitých rýb. Konzumácia rýb sa aj vďaka treske postupne zvyšovala. Kým v 50. rokoch bol prídel rýb na jedného obyvateľa podľa štátneho archívu iba 28 gramov na rok, v 70. rokoch sa spotreba rýb zvýšila na takmer päť kíl na hlavu.


Článok pokračuje na nasledujúcej strane: