V Štrasburgu je predmetné konanie označené ako Ján Figeľ proti Slovensku. Ako Figeľ povedal, podanie sťažnosti bolo v záujme ochrany základných práv a slobôd občanov a cieli na obmedzenie neprimeraného a nezákonného konania štátnych orgánov.
Náboženská sloboda a ochrana zdravia
„Pred troma rokmi bolo Slovensko a svet v centre núdzového stavu pre šíriacu sa pandémiu COVID-19... Vláda pri prijímaní reštrikčných opatrení zakázala formou Vyhlášky ÚVZ aj verejné bohoslužby ako súčasť hromadných podujatí športovej, kultúrnej, zábavnej, spoločenskej a inej povahy. Ako náhrada mali slúžiť online prenosy z omší v prázdnych chrámoch a individuálna pastorácia,“ vysvetlil.Figeľ považuje za chybné klásť do protikladu náboženskú slobodu a ochranu zdravia. Poukázal tiež na to, že na Slovensku boli chrámy zatvorené najdlhšie v Európe.
„Od začiatku som považoval tieto opatrenia za mylné, za neprimerané. Opatrenia musia byť legálne, legitímne a primerané. Podľa mňa takými neboli,“ skonštatoval Figeľ. Ako dodal, preto sa obrátil na vládu SR, Generálnu prokuratúru aj na ESĽP.
V záležitosti nekonala ani prezidentka
„Informovaná bola prezidentka, predseda NR SR a viacerí poslanci parlamentu. Žiaden z členov vlády premiéra Igora Matoviča ani prezidentka, ani generálny prokurátor, ani poslanci v tejto záležitosti nekonali,“ doplnil. ESĽP Figeľovu žiadosť zaregistroval a očakáva sa, ako súd rozhodne. Pozitívne rozhodnutie súdu by podľa Figeľa predstavovalo významné víťazstvo náboženskej slobody.„Bude záväzné pre SR, ale zároveň to bude precedens pre 46 krajín kontinentu, 676 miliónov ľudí,“ uviedol s tým, že vlády nemôžu uplatňovať plošné a neprimerané obmedzenia náboženskej slobody z dôvodu ochrany verejného zdravia.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane: