23.2.2024 (SITA.sk) - Rekonštrukcia hlavnej budovy areálu bývalej fabriky na spracovanie ľanu v Kežmarku, známej ako Pradiareň, sa blíži k záveru. Majiteľ národnej kultúrnej pamiatky, ktorým je tamojší výrobca liehovín, sa v rámci nej snažil zanechať čo najväčšiu časť pôvodnej architektúry vrátane starého komína v areáli.

Do vynovených priestorov niekdajšej fabriky bude môcť približne od mája nahliadnuť aj verejnosť v rámci exkurzií. Ako v piatok informoval riaditeľ spoločnosti Karloff Erik Semaňák, do budovy investovali do troch miliónov eur. V budúcnosti vznikne v areáli aj múzeum venované zakladateľovi továrne na spracovanie ľanu Karolovi Weinovi a tkáčskemu remeslu.

Nové priestory pre návštevníkov aj kaviareň

Práce na obnove budovy z roku 1860 spomalila v minulosti pandémia, ukončené budú v najbližších mesiacoch. „Hlavná budova by mala byť plne spustená aj s výrobou a novou časťou technológie výroby v rámci závodu najneskôr koncom apríla," uviedol Semaňák.

Pribudnúť by mali aj nové priestory pre návštevníkov vrátane kaviarne, podnikovej predajne či reštaurácie. Do dvoch až troch rokov chcú tiež v areáli fabriky otvoriť spomínané múzeum.

Plánované investície v rámci nového priestoru pre návštevníkov a exkurzie predstavujú odhadom štyri milióny eur. Rodinná firma Karloff s viac ako dvadsaťročnou históriou má v súčasnosti okolo 70 zamestnancov, väčšinou z regiónu.

Prácu tu mali stovky ľudí

Areál továrne má rozlohu 15-tisíc metrov štvorcových. Pôvodnú fabriku na spracovanie ľanu dal v druhej polovici 19. storočia postaviť Karol Wein, ktorý sa zaslúžil o rozvoj ľanového priemyslu v Kežmarku. Neskôr bola fabrika premenovaná na spoločnosť Tatraľan.

„V rámci bývalého Rakúska-Uhorska bol Kežmarok významným miestom priemyslu. Tatraľan bol najmodernejšou fabrikou danej doby. Ľan tvoril základ pre odievanie, skoro všetko sa vyrábalo z ľanu, zástery, utierky, ručníky, posteľné prádlo. To všetko sa vyrábalo v Kežmarku, a tu sa ľan aj pestoval," priblížil históriu primátor mesta Ján Ferenčák.

Fabrika podľa jeho slov dávala zamestnanie niekoľkým tisícom ľudí. „Len samotný závod mal 2,5-tisíc zamestnancov a na to bolo naviazané celé poľnohospodárstvo tohto podtatranského regiónu," poznamenal.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: