Zriaďovanie poštových liniek
Ferdinand I. začal pretvárať uhorskú štátnu správu a tiež zriaďovať poštové linky. V roku 1528 sa postaral o spojenie Budína s Viedňou trasou s desiatimi poštovými stanicami, ktorá zanikla o rok neskôr, keď Budín obsadili turecké vojská.
Po roku 1531 muselo byť vybudované aj poštové spojenie medzi Bratislavou a Viedňou, keďže v Bratislave v júli 1531 obnovila svoju činnosť Uhorská komora.
V roku 1552 začal dvorský poštmajster Matej Taxis na rozkaz Ferdinanda I. organizovať spojenie Viedne so Sedmohradskom.
Z dôvodu tureckej okupácie južných území viedla táto dôležitá poštová cesta západným a severným Slovenskom do Košíc a odtiaľ až do sedmohradského mesta Sibiu.
Zrušené poštové stanice
Po strate vplyvu panovníka nad Sedmohradskom v roku 1556 zostala na území Slovenska len linka Bratislava – Košice nezmenená celé 17. storočie, aj keď niektoré poštové stanice boli zrušené a iné zase otvorené. V 18. storočí sa linka rozvetvovala do ďalších regiónov.„Jednotlivé poštové stanice boli pôvodne od seba vzdialené dve míle (približne 15 km) a patrili k nim aj objekty stravovacie, ubytovacie a na ustajňovanie a prepriahanie koní," priblížil Leo Lichvár z Poštového múzea.
Ako dodal, v roku 1999 bolo založené občianske združenie s názvom Združenie Magna Via, ktorého cieľom je rôznymi aktivitami priblížiť obyvateľom Slovenska a návštevníkom našej krajiny kultúrnu a historickú hodnotu tejto veľkej poštovej cesty.
Zdroj: Webnoviny.sk - Slovenská pošta vydáva novú známku s motívom historickej mapy Magna Via © SITA Všetky práva vyhradené.