Prezidentka Zuzana Čaputová (vpravo) počas vyhlásenia k Medzinárodnému dňu žien (MDŽ) v Prezidentskom paláci. Bratislava, 8. marec 2024. Foto: SITA/Milan Illík
Organizácie venovali pozornosť novele Trestného zákona a jej vplyvom na práva preživších sexuálneho násilia, nedostatočnému prístupu k reprodukčným a sexuálnym právam vrátane chýbajúcej sexuálnej a vzťahovej výchove na školách, rasizmu, a tiež útokom, ktorým ženy, nebinárne a intersex osoby čelia.
Práva žien sú na pokraji záujmu
Organizácie pripomenuli, že v roku 2023 bola predložená novela Trestného zákona, ktorá obsahovala odbornú redefiníciu znásilnenia s dôrazom na absenciu súhlasu. Z decembrového návrhu však redefinícia vypadla a v schválenom znení skracovala premlčacie doby za zločiny znásilnenia a sexuálneho zneužívania.Aj napriek tomu, že v konečnom dôsledku Národná rada SR rozhodla, že sa premlčacie doby meniť nebudú, boli ženy podľa organizácií svedkyňami neprijateľných, dehonestujúcich a neodborných vyjadrení. Koordinátorka výskumu a advokácie Amnesty International Slovensko Natália Šmídová pripomenula, že jediné, čo v tom zabránilo, bol tlak verejnosti.
„Ak je tlak verejnosti to jediné, čo zastaví cynickú, nepochopiteľnú a devastačnú snahu o podkopanie ochrany preživších znásilnenia, potom je zrejmé, že vláde SR a väčšine NR SR na ľudských právach žien a dievčat absolútne nezáleží," dodala Šmídová, podľa ktorej sú potrebné reálne kroky, pričom zmena definície znásilnenia by mala byť len začiatkom.
„Zmenu zákona musí sprevádzať adekvátne financovanie bezpečných priestorov pre preživšie násilia, kvalitne vyškolený personál polície, prokuratúry a ďalších miest prvého kontaktu, a v neposlednom rade adekvátne a kvalitné vzdelávanie vrátane vekovo primeranej sexuálnej a vzťahovej výchovy na školách," vymenovala Šmídová.
Jedna z najhorších interrupčných starostlivostí v Európe
Adriana Mesochoritisová z organizácie Možnosť voľby upozornila aj na zlyhávanie pri zabezpečovaní reprodukčného zdravia a práv a obyvateľov. Zdôraznila, že v interrupčnej starostlivosti patrí Slovensko k najhorším v Európe.„Ženy a ďalšie osoby, ktoré potrebujú interrupciu, sa stretávajú s nedostatkom informácií, odmietaním starostlivosti, ubližujúcim prístupom, ako aj s medicínsky neopodstatnenými čakacími dobami, nemožnosťou podstúpiť interrupciu neinvazívnou tabletkovou formou, a tiež s vysokými cenami a regionálnymi rozdielmi v dostupnosti," uviedla Mesochoritisová s tým, že tento prístup je v rozpore s lekárskymi štandardmi a s ľudskoprávnymi záväzkami.
„Obmedzenia interrupcií preukázateľne neznižujú ich počet, iba vedú k tomu, že ženy siahajú po riešeniach, ktoré môžu ohroziť ich zdravie a život," doplnila Mesochoritisová.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane: