Pápež František počas rozhovoru, v ktorom vyzval Ukrajinu na začatie mierových rokovaní s Ruskom. Foto: Reprofoto: twitter.com
Kým mesiace predtým, ako Rusko zaútočilo na Ukrajinu, si mnoho európskych lídrov odmietalo priznať možnú hrozbu vojny, teraz si netrúfajú hovoriť o mieri. Píše spravodajský portál Politico.
Zdesená reakcia
Vyjadrenie pápeža totiž prišlo v čase, kedy sa osud Ukrajiny zdá čoraz viac neistý. Minuloročná protiofenzíva nepriniesla rozhodujúci prielom a Rusko doteraz na bojisku získava cenné pozície. Ohrozená je aj budúcnosť západnej podpory, najmä zo strany USA.Donald Trump bojujúci o miesto v Bielom dome či dochádzajúce zásoby munície v skladoch európskych krajín, môžu byť dôvodmi, pre ktoré pápež načrtol otázku: Nie je čas seriózne uvažovať o vyjednávaní s Vladimirom Putinom?
Vyslovenie takejto otázky vyvolalo zdesenú reakciu mnohých západných vysokopostavených úradníkov, ktorí v posledných týždňoch hovorili s portálom Politico na túto tému.
„Niektoré stredoeurópske krajiny sú veľmi emocionálne pri myšlienke na mierovú konferenciu," vysvetlil jeden z predstaviteľov EÚ. „Stále sa obávajú, že budú ďalší, keď ustúpime Putinovi."
Papa Francesco: "L'Ucraina abbia il coraggio della bandiera bianca e di negoziare" #ANSA https://t.co/vYvBBmhK4m pic.twitter.com/ajMR80D2HZ
— Agenzia ANSA (@Agenzia_Ansa)
Ukrajina nechce o rokovaniach o mieri ani počuť, pokiaľ Putin zostáva pri moci. Vysokopostavený európsky predstaviteľ dodal, že Rusko nebude považovať žiadnu mierovú dohodu s Ukrajinou ako definitívnu.
„Putin zaútočil na Ukrajinu trikrát za 10 rokov. Nie je dôvod veriť, že len preto, že mu dáme Krym alebo Donbas alebo Cherson alebo čokoľvek iné, že sa vzdá svojho plánu na dobytie Kyjeva.”
Osud v rukách USA
Vojna si vyžiadala nielen životy tisícov ľudí, ale tiež zmenila bezpečnostné prostredie Európy. Švédsko aj Fínsko sa od vypuknutia ruskej invázie pridali k NATO a európske štáty začali vynakladať väčšie financie na svoju obranu a sú otvorenejšie spolupracovať medzi sebou.Ukrajina a jej spojenci v Európe, si však uvedomujú, že ich šancu na porazenie Putina môže jednoducho zastaviť jediná vec: ukončená podpora Spojených štátov. Na rozdiel od Európy a Spojeného kráľovstva vo Washingtone téma mierových rokovaní nie je tabu.
Hoci americkí úradníci trvajú na tom, že sa nebudú zúčastňovať na žiadnych rozhovoroch bez účasti Ukrajiny, Trump, ktorý má úzku volebnú prednosť pred súčasným prezidentom Joeom Bidenom, vyhlásil, že by vojnu ukončil do 24 hodín. Maďarský premiér Viktor Orbán tvrdí, že hneď ako sa Trump dostane k moci, ukončí finančnú podporu Ukrajine.
Republikáni v Kongrese odmietli schváliť nový balík pomoci pre Kyjev a niektoré prieskumy naznačujú, že väčšina Trumpových podporovateľov je proti ďalšej pomoci Ukrajine.
Britská vláda odmieta akúkoľvek diskusiu o rokovaniach s Putinom, aj keby sa vrátil Trump do Washingtonu. Vedúci člen tímu britského premiéra Rishiho Sunaka tvrdí, že cieľom Veľkej Británie a Európy je v tomto roku zdvojnásobnenie podpory Ukrajiny a ukázať Trumpovi a jeho republikánskym stúpencov, že túto vojnu môže Ukrajina vyhrať.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
