Veľkonočná svieca - paškál. Foto: ilustračné, Getty Images
Zelený štvrtok je pre evanjelikov spomienkou na dobrého pastiera, ktorý vyvádza svoj ľud na zelené osviežujúce pastvy (odtiaľ názov zelený) a uisťuje o svojej blízkosti aj v temnote smrti.
Tento deň je aj spomienkou na ustanovenie Večere Pánovej, keď učeníci ako prví prijali z rúk svojho Pána dar odpustenia hriechov.
V piatok zvonia zvony
V tento deň tiež Ježiš pri stolovaní s učeníkmi vstal a začal svojim učeníkom umývať nohy. Tým poukázal na dôležitosť vzájomnej služby bez ohľadu na vek, postavenie, hodnosť a záslužnosť.Veľký význam pre evanjelikov má nasledujúci deň - Veľký piatok (Parasceve), keď si kresťania pripomínajú umučenie Ježiša Krista. Bez Veľkého piatku by nebolo ani Veľkej noci.
Smrťou sa to nekončí. Kresťania spolu s Kristom zomierajú v hriechu, aby s ním vstali spoločne z mŕtvych.
Tento deň v protestantských cirkvách nie je tak veľkolepý, čítajú sa v chrámoch pašie a na rozdiel od katolíckych kostolov v evanjelických chrámoch zvonia zvony a býva aj Večera Pánova.
Bielu sobotu zvlášť nesvätia
Biela sobota je pre evanjelikov deň hrobového odpočinku. U evanjelikov sa tento deň zvlášť nesvätí, len v niektorých zboroch sa konajú večerné služby Božie (Nocturna paschalis).Centrom veľkonočnej nedele (Vzkriesenie Pána Resurcio Domini) je vzkriesenie Ježiša Krista. Bola to prvá veľká slávnosť, ktorú slávili prví kresťania. Odvtedy sa svätí ako kresťanský sviatok každá nedeľa.
Veľkonočný pondelok zas vyjadruje vieru kresťanov vo vzkriesenie tela z mŕtvych a s tým spojenú radosť.
Viac k témam: Biela sobota, Evanjelická cirkev, Veľká noc, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočné sviatky, Veľkonočný pondelok, Veľký piatok, Zelený štvrtok
Zdroj: SITA.sk - Centrom veľkonočných sviatkov je vzkriesenie Ježiša Krista. Čím sa však odlišujú v podaní evanjelikov? © SITA Všetky práva vyhradené.
