
Podpredseda parlamentu za stranu Za ľudí Juraj Šeliga. Foto: SITA/Národná rada SR
Najnovšie v pondelok 4. mája Investigatívne centrum Jána Kuciaka (ICJK) prišlo so zistením, že Marian K. plánoval krátko pred uväznením stretnutie Mamojkom. Ten sa pre médiá vyjadril, že žiadne stretnutie nebolo.
Fiačan prešetruje, pripravuje
Šéf ústavného súdu Fiačan zatiaľ nepodal návrh na disciplinárne konanie proti Mamojkovi. Podľa hovorkyne Ústavného súdu SR Fiačan pokračuje „v dôslednom získavaní a vyhodnocovaní podkladov pre svoje rozhodnutie v danej veci“.„Nerozumiem, prečo po piatich mesiacoch sudca ústavného súdu Mojmír Mamojka ešte nie je disciplinárne stíhaný. Sudca ústavného súdu má spĺňať okrem odborných kritérií a kvalifikácie aj morálne kritériá. Navyše, má byť nielen nezávislý, ale má sa aj javiť ako nezávislý. Pri Mojmírovi Mamojkovi máme o tom veľké pochybnosti,“ povedal v utorok pred budovou parlamentu Šeliga.
Podľa neho Mamojka znížil vážnosť ústavného súdu a od „januára od Ivana Fiačana počúvame tú istú vetu – prešetrujem, pripravujem“. Šeliga zdôraznil, že je najvyšší čas, aby Fiačan začal v tejto veci konať.
Na odchod Mamojku z Ústavného súdu SR vyzvala aj strana Sloboda a solidarita (SaS). „Vyzývame Mojmíra Mamojku, aby nabral aspoň štipku súdnosti a odstúpil sám. Pre spoločnosť je absolútne neprijateľné, aby na poste ústavného sudcu bol niekto, o kom existujú takto závažné pochybnosti a je jedno, do akej miery sú opodstatnené,“ vyhlásil poslanec a tímlíder SaS pre spravodlivosť Alojz Baránik.
Spochybnený človek
Ako ďalej povedal, nejde o trestný proces, kde je prezumpcia neviny, ale o to, „či sa Slovensko smie v prostredí EÚ považovať za právny štát, keď na vrchole jeho justičnej pyramídy je takýto spochybnený človek“.
Predseda Ústavného súdu SR podľa jeho hovorkyne Martiny Ferencovej citlivo vníma všetky medializované informácie týkajúce sa sudcu Mojmíra Mamojku a zastáva názor, že ku kvalifikovanému záveru o podaní či nepodaní návrhu na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi ústavného súdu možno dospieť len po dôslednom preverení každej, aj novej skutočnosti.
„Návrh na začatie disciplinárneho konania musí byť totiž riadne odôvodnený. Preto pokračuje v kontinuálnom, systematickom a dôslednom získavaní a vyhodnocovaní podkladov pre svoje rozhodnutie v danej veci,“ uviedla Ferencová.
Doplnila, že návrh na začatie disciplinárneho konania možno podať do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa predseda ústavného súdu dozvedel o skutočnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že sa sudca ústavného súdu dopustil disciplinárneho previnenia.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane: