iZaZ - internetové správy Zas a Znova
  • Domov
  • Kategórie
    • Správy
    • Šport
    • Ekonomika
    • Zaujímavosti
    • Veda a technika
    • Vtipy
    • Zdravie
    • Kultúra
    • Slovensko
  • Preskúmaj
    • Teraz trendy
    • Vybrané
    • Populárne
  • Inde
    • Facebook
  • Prihlásenie
  • Registrácia

Pestovanie svedčí Zemi viac: Čísla nepustia, trvalá udržateľnosť si žiada obmedzenie príjmu mäsa

Apríl 22, 2024

Správy

Sójové polia
Foto: Freepik
22.4.2024 (SITA.sk) - V skutočnosti je to účelová skratka, ktorá slúži na vzbudenie úsmevu. V tom lepšom prípade. V horšom sa používa na demagogické popieranie spoluviny veľkochovov na klimatických zmenách.

Kravy ako celé USA

Nielen pri príležitostí Dňa Zeme, ktorý je každoročne v kalendári 22. apríla aj ako memento, má určite zmysel pripomínať širšie súvislosti, kontexty a čísla zo štúdií. Povedzme taký údaj, že kravy zodpovedajú za 5 gigaton CO2e ročne. Napísať sa to dá aj takto: 5 000 000 000 000 kilogramov.

Čo je CO2e?


Ide o metrickú mieru používanú na porovnanie emisií z rôznych skleníkových plynov na základe ich potenciálu globálneho otepľovania (GWP). Vyjadruje sa v ekvivalentoch oxidu uhličitého, ktorého GWP je štandardizovaný ako 1, a meria sa v hmotnostných jednotkách.

(zdroj: Metodika pre IEP kalkulačku osobnej uhlíkovej stopy, MŽP SR)


Pochopiteľne, nejde o ich vetry, ale o sumár vplyvov. Sklon žartovať pominie, keď si uvedomíme, že uvedené kvantum je porovnateľné s množstvom emitovaným Spojenými štátmi americkými (5,2 gigaton).

Plodiny v područí dobytka

Veľkochov hospodárskych zvierat má aj efekty, ktoré vrhajú zlé svetlo na pestovanie plodín. Skresľuje sa tým obraz a opačná názorová strana neférovo dostáva muníciu.

O čo ide? Napríklad ako uvádza štúdia „Príčiny odlesňovania amazonských pralesov, (The World Bank,OKS)“, sója sa nachádza na nelichotivej druhej priečke (po samotnom veľkochove – až 88 % vyrúbaných amazonských stromov robí miesto pastvinám) medzi faktormi podnecujúcimi klčovanie dažďových pralesov.

Po „A“ však radno povedať vskutku podstatné „B“. Len 6 % dopestovanej sóje končí na tanieri. Výrazná väčšina (70 %) sa používa – nasleduje pointa, ktorú si asi už domyslíte – na vykrmovanie jatočných zvierat a dojníc.

Ak teda máte environmentálne pohnútky pri koncipovaní svojho jedálnička, určite je vhodné obmedziť konzumáciu mäsa. Opäť konkrétny číselný argument: na „dochovanie“ 1 kg hovädziny sa použije v priemere 173 g sóje.


Trendovou alternatívou mäsa je laboratórne kultivovaná náhrada vyrábaná pomocou techník tkaninového inžinierstva prevzatých z regeneratívnej medicíny. Oproti rastlinným pokrmom však takéto „kópie“ konvenčného mäsa majú viacero nevýhod:

sú významne drahšie
vo finálnej spotrebiteľskej podobe neposkytujú čisto prírodné zloženie
na dohľadný čas je ilúziou lokálny zdroj minimalizujúci transport



Článok pokračuje na nasledujúcej strane:

Nasl.  
  Facebook Nasl.     Pred.

Pestovanie svedčí Zemi viac: Čísla nepustia, trvalá udržateľnosť si žiada obmedzenie príjmu mäsa
  Facebook

Zdroj

Pridal

IZaZ

IZaZ

Komentáre


Viac z iZaz-u

Sagan sa stal celkovým víťazom pretekov Okolo Slovenska, na záver ho zdolal jedine Izraelčan

Sagan sa stal celkovým víťazom pretek...

Vodič autobusu medzimestskej linky nafúkal jedno promile (foto)

Vodič autobusu medzimestskej linky naf�...

© 2026 iZaZ - internetové správy Zas a Znova Cookies | RSS Feeds | Kontakt
Tieto stránky môžu používať súbory cookies pre uchovanie individuálnych používateľských preferencií a nastavení, či pre štatistické účely. Zotrvaním na stránke súhlasíte s použitím cookies.