iZaZ - internetové správy Zas a Znova
  • Domov
  • Kategórie
    • Správy
    • Šport
    • Ekonomika
    • Zaujímavosti
    • Veda a technika
    • Vtipy
    • Zdravie
    • Kultúra
    • Slovensko
  • Preskúmaj
    • Teraz trendy
    • Vybrané
    • Populárne
  • Inde
    • Facebook
  • Prihlásenie
  • Registrácia

Pestovanie svedčí Zemi viac: Čísla nepustia, trvalá udržateľnosť si žiada obmedzenie príjmu mäsa

Apríl 22, 2024

Správy

Sójové polia
Foto: Freepik
22.4.2024 (SITA.sk) - V skutočnosti je to účelová skratka, ktorá slúži na vzbudenie úsmevu. V tom lepšom prípade. V horšom sa používa na demagogické popieranie spoluviny veľkochovov na klimatických zmenách.

Kravy ako celé USA

Nielen pri príležitostí Dňa Zeme, ktorý je každoročne v kalendári 22. apríla aj ako memento, má určite zmysel pripomínať širšie súvislosti, kontexty a čísla zo štúdií. Povedzme taký údaj, že kravy zodpovedajú za 5 gigaton CO2e ročne. Napísať sa to dá aj takto: 5 000 000 000 000 kilogramov.

Čo je CO2e?


Ide o metrickú mieru používanú na porovnanie emisií z rôznych skleníkových plynov na základe ich potenciálu globálneho otepľovania (GWP). Vyjadruje sa v ekvivalentoch oxidu uhličitého, ktorého GWP je štandardizovaný ako 1, a meria sa v hmotnostných jednotkách.

(zdroj: Metodika pre IEP kalkulačku osobnej uhlíkovej stopy, MŽP SR)


Pochopiteľne, nejde o ich vetry, ale o sumár vplyvov. Sklon žartovať pominie, keď si uvedomíme, že uvedené kvantum je porovnateľné s množstvom emitovaným Spojenými štátmi americkými (5,2 gigaton).

Plodiny v područí dobytka

Veľkochov hospodárskych zvierat má aj efekty, ktoré vrhajú zlé svetlo na pestovanie plodín. Skresľuje sa tým obraz a opačná názorová strana neférovo dostáva muníciu.

O čo ide? Napríklad ako uvádza štúdia „Príčiny odlesňovania amazonských pralesov, (The World Bank,OKS)“, sója sa nachádza na nelichotivej druhej priečke (po samotnom veľkochove – až 88 % vyrúbaných amazonských stromov robí miesto pastvinám) medzi faktormi podnecujúcimi klčovanie dažďových pralesov.

Po „A“ však radno povedať vskutku podstatné „B“. Len 6 % dopestovanej sóje končí na tanieri. Výrazná väčšina (70 %) sa používa – nasleduje pointa, ktorú si asi už domyslíte – na vykrmovanie jatočných zvierat a dojníc.

Ak teda máte environmentálne pohnútky pri koncipovaní svojho jedálnička, určite je vhodné obmedziť konzumáciu mäsa. Opäť konkrétny číselný argument: na „dochovanie“ 1 kg hovädziny sa použije v priemere 173 g sóje.


Trendovou alternatívou mäsa je laboratórne kultivovaná náhrada vyrábaná pomocou techník tkaninového inžinierstva prevzatých z regeneratívnej medicíny. Oproti rastlinným pokrmom však takéto „kópie“ konvenčného mäsa majú viacero nevýhod:

sú významne drahšie
vo finálnej spotrebiteľskej podobe neposkytujú čisto prírodné zloženie
na dohľadný čas je ilúziou lokálny zdroj minimalizujúci transport



Článok pokračuje na nasledujúcej strane:

Nasl.  
  Facebook Nasl.     Pred.

Pestovanie svedčí Zemi viac: Čísla nepustia, trvalá udržateľnosť si žiada obmedzenie príjmu mäsa
  Facebook

Zdroj

Pridal

IZaZ

IZaZ

Komentáre


Viac z iZaz-u

Dánsko utratilo pre koronavírus tisícky noriek, niektoré začali vystupovať z plytkých hrobov

Dánsko utratilo pre koronavírus tisíc...

Rehabilitácia po korone?

Rehabilitácia po korone?

© 2026 iZaZ - internetové správy Zas a Znova Cookies | RSS Feeds | Kontakt
Tieto stránky môžu používať súbory cookies pre uchovanie individuálnych používateľských preferencií a nastavení, či pre štatistické účely. Zotrvaním na stránke súhlasíte s použitím cookies.