Foto: ilustračné, www.gettyimages.com.
„Znamená to, že príbeh Slovenska v EÚ je úspešným príbehom. Ale to, do akej miery je úspešný, závisí hlavne od nás,“ povedal Gábriš. Napriek tomu, že sme čistým príjemcom finančných výhod z členstva, tak to zďaleka nie je podľa jeho slov jediná výhoda, ktorá z nášho členstva plynie.
Krajine sa darilo čeliť novým výzvam
Hlboká integrácia malej a otvorenej ekonomiky, ako je Slovensko, vrátane schengenského priestoru a eurozóny, je zároveň medzinárodným a bezpečnostným ukotvením krajiny spolu s členstvom v ďalších medzinárodných a bezpečnostných inštitúciách. Krajinám EÚ sa zároveň darilo čeliť novým výzvam, ako boli finančná kríza, pandémia alebo energetická kríza, a to vytváraním nových spoločných nástrojov alebo spoločnými nákupmi, či prepájaním energetických trhov.„To by bola malá krajina obkolesená väčšími susedmi sama pravdepodobne v dnešných časoch iba ťažko sama schopná. Členstvo v EÚ je preto úspechom a aj z dnešného pohľadu stále nemá žiadnu lepšiu alternatívu,“ dodal Gábriš.
Čistý prijímateľ prostriedkov
„Podľa modelu našich kolegov z Erste Group Research je slovenské HDP na obyvateľa vyššie až o 16 % vďaka členstvu v Európskej únii a eurozóne,“ pokračoval analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. Kľúčová časť konvergencie sa odohrala medzi rokmi 2004 až 2013.„Odvtedy náš level HDP na obyvateľa voči EÚ rástol len veľmi mierne. Rastový model Slovenska sa musí zmeniť,“ upozorňuje Horňák. Nominálne mzdy na Slovensku vzrástli od roku 2004 až 2,7-násobne, zatiaľ čo ceny sú vyššie o približne 80 %.
Z dostupných dát vyplýva, že do roku 2022 pritieklo z Európskej únie na Slovensko 24,8 mld. eur. Za rovnaké obdobie Slovensko prispelo do rozpočtu EÚ zhruba 13,1 mld. eur, čo z krajiny robí podľa Horňáka čistého prijímateľa prostriedkov.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
