Plán obnovy a odolnosti
V rokoch 2004 až 2022 smerovalo na Slovensko viac ako 36 miliárd eur z európskeho rozpočtu. Ak k tomu pridáme Plán obnovy a odolnosti, táto suma sa zvýši na 38 miliárd eur.„Vďaka tomu sa za ostatné roky podporili stovky projektov v oblastiach regionálneho rozvoja, dopravy, školstva, vedy a výskumu, zdravotníctva či ochrany životného prostredia,” uviedla vedúca tlačového oddelenia a hovorkyňa Zastúpenia Európskej Komisie v SR Ingrid Ludviková.
„Z európskych peňazí sa stavali a rekonštruovali školy, škôlky a nemocnice, obnovovali námestia, budovali vedecké parky, ale aj nové cesty, modernizovali železnice a uskutočňovali mnohé ďalšie projekty, ktoré denne skvalitňujú život Slovákov a Sloveniek,” dodala.
Z nového programového obdobia na roky 2021 až 2027 môže Slovensko z eurofondov získať ďalších takmer 13 miliárd eur.
„Na naše členstvo v EÚ sa nabalili ďalšie dve rozhodnutia strategického významu - vstup Slovenska do Schengenu a prijatie spoločnej meny euro, ktorou platíme ako jediná krajina V4,” povedal výkonný podpredseda Európskej komisie pre Európsku zelenú dohodu, medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič.
Vyššia životná úroveň
To všetko nás podľa neho jednoznačne posunulo na cestu k vyššej životnej úrovni. „Ekonomika Slovenska narástla za posledných 20 rokov o enormných 80 %. A sedíme za spoločným stolom, sme plnohodnotným členom európskej rodiny a spolurozhodujeme o smerovaní Európy,” zdôraznil.Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimír Šucha pripomenul, že pred 20 rokmi občania Slovenska jasne vyjadrili túžbu byť súčasťou slobodnej a demokratickej Európy.
„Hoci bola naša cesta do Európskej únie náročná, Únia stála pri nás a 1. mája 2004 sa stala naším spoločným domovom. Slovensko je zodpovedným partnerom, ktorý má vďaka členstvu v Európskej únii silnejší hlas vo svete,” dodal.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane: