Foto: Koláž SITA Webnoviny
Pre agentúru SITA to povedal politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov.
Voliči očakávajú pozitívny vývoj
„Značná časť voličov vládnych strán je nastavená na očakávanie pozitívneho vývoja v sociálnej oblasti a menej na kritické vnímanie problémov s demokraciou či právnym štátom. Z ich hľadiska nedochádza k niečomu, čo by ich znepokojovalo. Očakávajú najmä štedrejšiu sociálnu politiku a myslím si, že ich osloví trinásty dôchodok, ktorý presadzuje Smer, aj keď je otázne, nakoľko to bude udržateľné v budúcnosti,“ uviedol.Smer-SD dosiahol v parlamentných voľbách výledok 22,94 percenta, v súčasnosti má preferencie na úrovni okolo 21 percent, čo je mierny pokles. Slovenská národná strana si udržuje úroveň okolo piatich percent. Strana Hlas-SD získala vo voľbách v septembri 2023 výsledok 14,70 percenta, aktuálne prieskumy jej namerali 16,5 percent (agentúra AKO), resp. až 18 percent (agentúra Focus).
„Možno to pripísať euforickému stavu podporovateľov tejto strany z toho, že predseda Hlasu Peter Pellegrini bol zvolený za prezidenta,“ skonštatoval Mesežnikov.
Stúpajú aj opozičné strany
Politológ si nemyslí, že aktuálne preferencie koaličných strán sú zrkadlom slabej opozičnej politiky, pretože preferencie najväčšej opozičnej strany Progresívne Slovensko stúpli od volieb zo zhruba 18 percent na približne 20 percent.Kresťanskodemokratické hnutie sa pohybuje na úrovni okolo 6,9 percenta, resp. v niektorých prieskumoch dosiahlo až 7,9 percenta, pričom volebný výsledok tohto hnutia bol 6,82 percenta. Strana Sloboda a Solidarita sa drží na svojej úrovni okolo 6,5 percenta.
Jediná opozičná strana, ktorá má problém s rapídne padajúcimi preferenciami, je hnutie Slovensko, bývalé OĽaNO. Podľa politológa je to tým, že Igor Matovič ako opozičný politik v súčasnosti nie je viditeľný, keďže nie je súčasťou spoločných opozičných aktivít.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
