Ako informovala agentúru SITA, takéto organizované upratovanie sa uskutoční v sobotu od 8:00. Pár desaťročí dozadu si v Liptovskej Tepličke, podobne ako v iných dedinách, upratovali a čistili ulice bez potreby organizovať na to osobitnú akciu.
Spolupatričnosť a súdržnosť
„Nemali sme nijaké služby, ani nič podobné, a každý sme si vedeli pred svojim domom upratať a pozametať, jednoducho, udržiavať si to priestranstvo pekné,“ poznamenala Štrbková. Takéto práce na ulici dokázali podľa jej slov spájať ľudí. „Ukazovali aj spolupatričnosť a súdržnosť, ktorá tam fungovala, čo v dnešnej dobe chýba,“ skonštatovala.Etnografka Ľubovnianskeho múzea Katarína Babčáková potvrdila, že cesta na dedine v minulosti neslúžila len na dopravu, ale bola aj dôležitým sociálno-komunikačným spojivom. Ešte do prvej tretiny 20. storočia boli cesty veľmi často len prašné či blatisté, od 40. až 50. rokov minulého storočia sa architektúra či zástavba v obciach podľa jej slov menila, budovali sa v nich cesty spevnené betónom, neskôr asfaltom.
Sedávanie na priedomí
„S príchodom murovaných domov sa postupne začínajú objavovať aj pred domami estetické ploty, predzáhradky, chodníky, čo tiež nebola v minulosti bežná prax,“ priblížila pre SITA etnografka. V predzáhradkách pribudli rôzne sošky či okrasné kvety, ktoré častokrát nahradili plodiny slúžiace na jedenie.„V danom období bolo veľmi charakteristické, že estetická stránka, starostlivosť o to, ako to vyzerá zo strany ulice, bolo v kompetencii žien a celých rodín, aby sa aj o ten svoj kúsok predzáhradky či chodníka starali, aby boli vyčistené,“ skonštatovala Babčáková. Najmä starší ľudia zvykli podľa jej slov sedávať na priedomí, na rôznych lavičkách.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane: