
Foto: ilustračné, GettyImages
Vyplýva to z prieskumu Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied (SAV), ktorý agentúre SITA poskytla hovorkyňa SAV Monika Hucáková.
Vedci SAV urobili v období začínajúcej koronakrízy nový prieskum a výsledky porovnali s výskumom z roku 2017, ktorý zisťoval vedeckú gramotnosť u Slovákov.
Dve tretiny ľudí mali antivedecké postoje
V predchádzajúcom výskume sa ukázalo, že 32,5 percenta ľudí sa nachádzalo v skupine s najnižšou dôverou voči vede, čiže s najvyššími antivedeckými postojmi, kým tých, čo majú najpozitívnejšie postoje k vede, bolo 7,7 percenta. Spolu až dve tretiny ľudí (68,9 percenta) mali skôr antivedecké postoje.„Dnes vidíme, že už len 25,1 percenta patrí do kategórie s najnižšou dôverou voči vede a ešte oveľa viac stúplo percento ľudí v kategórii s najvyššou dôverou voči vede – zo 7,7 percenta z roku 2017 na 16,8 percenta teraz,“ upozornila vedkyňa Vladimíra Čavojová.
Pochopenie rozdielu medzi vírusmi a baktériami
Psychologička Jana Bašnáková poznamenala, že pri dôkladnejšej analýze sa ukázalo, že nárast v skutočnosti nastal vďaka jednej otázke, a to: „Antibiotiká zabíjajú vírusy aj baktérie“.Dodala, že v porovnaní so 46 percentami ľudí, ktorí na ňu odpovedali správne v roku 2017, dnes na ňu správne odpovedalo až 75 percent ľudí.
„Zdá sa teda, že súčasná situácia pomohla ľuďom pochopiť rozdiel medzi vírusovými a bakteriálnymi ochoreniami. Na druhej strane, ako vidno aj z našich dát, viac poznatkov nejde nevyhnutne ruka v ruku s väčšou schopnosťou kriticky interpretovať vedecké dôkazy,“ povedala.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane: