Skonštatovala to politologička z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Aneta Világi v online panelovej diskusie k voľbám do Európskeho parlamentu s názvom „Aký zahraničný kurz si Slovensko vyberie v eurovoľbách?“.
Vojna na Ukrajine ako súčasť kampane
Ako uviedla, postoj voči vojne na Ukrajine je na Slovensku súčasťou predvolebnej kampane už tretíkrát v priebehu pár mesiacov, pretože táto téma rezonovala aj v kampaniach pred parlamentnými a prezidentskými voľbami. Ak voľby dopadnú tak, ako to predpovedajú prieskumy, dá sa podľa nej predpokladať, že väčšina zvolených europoslancov za Slovenskú republiku bude rezistentných voči proaktívnym flexibilným rozhodnutiam týkajúcich sa podpory Ukrajiny či sankcií voči Rusku.Doplnila, že do kampane pred eurovoľbami sa v súčasnosti zaťahuje aj boj proti „liberalizmu šíriacemu sa z Európskej únie“. Slová ako „liberálny“ či „liberalizmus“ boli podľa nej unesené určitými silami v spoločnosti, ktoré ich používajú ako hanlivé a naviazali na ne kultúrno-etické otázky ako LGBTI či potraty.
Väčšina si demokraciu a voľby váži
Princípy liberálnej demokracie sú pritom aj základom fungovania Európskej únie, poukazuje Világi. Väčšina slovenskej spoločnosti si podľa prieskumov váži demokraciu a voľby, i keď rastie počet tých, ktorí si myslia, že Slovensko by nemalo patriť k západu.Diplomat a bývalý minister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský v diskusii uviedol, že z kandidátky Smeru-SD sa do europarlamentu dostanú zrejme aj ľudia, ktorí sa dnes skôr prikláňajú k alternatívnemu extrému ako ku skutočnej sociálnej demokracii.
„Otázka znie, či sa tam prispôsobia, alebo ich tie názory vytlačia niekde na okraj. Je na zváženie voličov, či budú voliť politikov, ktorí potom nedokážu v europarlamente niečo aj skutočne presadiť,“ povedal. „Na základe štatistík sa dá konštatovať, že legislatívny vplyv nezaradených poslancov, ktorí nie sú v žiadnych frakciách, je prakticky rovný nule,“ doplnila šéfredaktorka portálu Euractiv Slovensko Zuzana Gabrižová.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane: