5.6.2024 (SITA.sk) - Diskusii o európskych témach na slovenských sociálnych sieťach z hľadiska množstva obsahu aj interakcií dominujú politici Smeru-SD a Republiky. V prvej desiatke profilov s najväčším množstvom interakcií ich je až šesť.

Rebríček vedie facebookový profil premiéra Roberta Fica nasledovaný profilom jeho strany Smer-SD. Oba mali v období od 1. apríla do 3. mája viac ako 300-tisíc interakcií.

S odstupom 100-tisíc interakcií nasleduje facebookový profil lídra mimoparlamentného hnutia Republika Milana Uhríka. Vyplýva to z prieskumu portálu Euractiv.sk, ktorý sa venuje dianiu v Európskej únii.

Do kampane zasiahli dva momenty

Jediným politikom z inej strany, ktorý sa umiestnil v prvej desiatke, je instagramový profil Ivana Korčoka. Dôvodom bola najmä prezidentská kampaň, ktorá bežala aj v skúmanom období.

Z časového hľadiska bola komunikácia tém týkajúcich sa EÚ intenzívnejšia na začiatku sledovaného obdobia, keď dobiehala prezidentská kampaň, najmä vďaka príspevkom Ivana Korčoka (Instagram/Facebook) a Roberta Fica (Facebook).

Do kampane pred eurovoľbami komunikačne výrazne zasiahli dva momenty - dobiehajúca prezidentská kampaň a víťazstvo Petra Pellegriniho, ako aj atentát na premiéra Roberta Fica.

Využívali aj dezinformačné naratívy

„Online obsah zverejňovaný politickými aktérmi na webstránkach a sociálnych sieťach ukazuje, že obe boli využité na mobilizáciu voličov provládnych strán. Hoci väčšinu príspevkov tvorila štandardná politická komunikácia, kritická voči oponentom a ich názorom a podporujúca vlastných, boli využívané aj dezinformačné naratívy,“ uvádza Euractiv.sk.

Tie možno najčastejšie zaradiť do dvoch tematických okruhov – jeden sa týkal konania európskych inštitúcií pre ohrozenie právneho štátu na Slovensku, ktorý býval vládnymi stranami označovaný za dvojaký meter Bruselu, trest za politické postoje či dôsledok útokov opozície.

Druhým je ruská agresia voči Ukrajine, pričom pri tejto téme vládne strany tvrdili, že dodávkami zbraní EÚ podporuje vojnu. Ako poukazuje portál, viackrát bola tematizovaná aj možnosť zrušenia práva veta pri hlasovaní v Európskej rade ako hrozba „diktatúry“ veľkých krajín.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: