Foto: archívne, SITA/Branislav Bibel.
Tieto strany stelesňujú konflikt, ktorý sa v súčasnosti na Slovensku odohráva a polarizáciu v spoločnosti na dva tábory. Pre agentúru SITA to povedal politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov.
„Voličské bloky sa formovali najmä okolo týchto dvoch strán. Začalo sa to ešte niekedy v období pred parlamentnými voľbami, pokračovalo to činnosťou vlády a reakciou opozície, počas prezidentských volieb a napokon aj po atentáte na premiéra," zhodnotil. Vytvorenie dvoch veľkých voličských táborov viedlo podľa Mesežnikova k tomu, že oba politické subjekty dosiahli pri vyššej účasti vo voľbách do Európskeho parlamentu vysoké percentá.
Menšie strany zostali pred bránami europarlamentu
Mobilizácia však bola jednoznačne v neprospech menších strán, ktoré majú blízke postoje v otázkach, v ktorých sa profilovali PS či Smer-SD. Podľa Mesežnikova na to doplatili napríklad strany Sloboda a Solidarita (SaS) či Demokrati, ktoré zostali tesne pred bránami europarlamentu.
>>> Online (minúta po minúte): Eurovoľby 2024 na Slovensku
„Časť voličov Demokratov či SaS sa zrejme na poslednú chvíľu napokon rozhodla, že bude voliť Progresívne Slovensko. Je to aj tým, že PS sa viac zviditeľňovalo v období medzi parlamentnými voľbami a eurovoľbami," skonštatoval Mesežnikov.
Hnutie Slovensko doplatilo tiež na to, že voličov konzervatívneho spektra mu zrejme zobralo aj KDH, ktoré pôsobí v Európskom parlamente dlhšie ako Matovičovo hnutie.
Slabý úspech Hlasu
Za slabým výsledkom vládneho Hlasu-SD vidí politológ jednak spomínanú mobilizáciu v prospech Smeru-SD a tiež fakt, že pozícia tejto strany je v európskych otázkach neurčitá a nie je veľmi jasné, čo vlastne presadzuje. Ďalším faktorom bola skutočnosť, že Peter Pellegrini už nebol predsedom strany a nezúčastňoval sa na jej komunikačných aktivitách.„Nový predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok je kontroverzná postava a je možné, že niektorým voličom Hlasu z parlamentných volieb tak celkom nevyhovuje. Je vnímaný ako stúpenec Smeru a Fica," domnieva sa Mesežnikov. Slabá a neurčitá bola podľa neho aj eurokampaň Hlasu-SD.
„Zviditeľnili sa až po atentáte heslom, že Slovensko je zranené, zachráňme ho spoločne. Ale keby neprišlo k tejto strašnej udalosti, čo by využili na oslovenie voličov?" podotkol Mesežnikov.
Skutočnosť, že Branislav Ondruš prekrúžkoval jednotku kandidátky Hlasu-SD Branislava Becíka pripisuje tomu, že štátny tajomník Ondruš sa dlhšie pohybuje v politike a je známejší, zatiaľ čo nitriansky župan Becík je vnímaný predovšetkým ako regionálny politik.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
