13.6.2024 (SITA.sk) - Nárast volebnej účasti vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) sa môže javiť ako dobrá správa, ale v dvoch rozmeroch to tak nie je. Pre agentúru SITA to uviedol politológ Alexander Onufrák z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Ako ozrejmil, na Slovensku sme síce v ostatných voľbách do europarlamentu zaznamenali historicky najvyššiu volebnú účasť, a to viac ako 34 percent, no v rámci Európskej únie sme stále štátom s jednou z najnižších voličských účastí. „V týchto voľbách do EP bola voličská účasť na Slovensku piata najnižšia. Nižšiu voličskú účasť ako Slovensko mali už len Lotyšsko, Bulharsko, Litva a Chorvátsko," vraví politológ.

Rast účasti vo všetkých typoch volieb

V rámci druhého rozmeru položil otázku, ako môžme byť spokojní s tým, že len jeden z troch oprávnených voličov pristúpi k volebnej urne a vyjadrí svoj postoj k európskym záležitostiam. „Považujem za žalostné, ak dve tretiny oprávnených voličov ostávajú doma bez akejkoľvek spätnej odozvy," vyjadril sa.

>>> Online (minúta po minúte): Eurovoľby 2024 na Slovensku

Onufrák však pozitívne vníma to, že v posledných rokoch vzrástla volebná účasť vo viacerých typoch volieb, či už to boli voľby do orgánov samospráv na jeseň 2022, parlamentné voľby vlani v septembri, ale aj tohtoročné prezidentské voľby. „Snáď tento rastúci trend bude pokračovať i v ďalších voľbách. Nárast politickej a občianskej participácie občanov je možné jednoznačne vnímať ako pozitívny jav," skonštatoval politológ.

Čoraz hlasnejšie prejavy eurokritikov a euroskeptikov

Za nárastom účasti Onufrák vidí najmä aktivizáciu proeurópsky orientovaného voličstva, ktoré budúcnosť Slovenska vníma v spoločnej Európe, ku ktorej sa chce približovať, nie sa jej vzďaľovať.

„Koniec-koncov, čoraz hlasnejšie prejavy eurokritikov a euroskeptikov nemalou mierou prilákali i voličov z opačného tábora, teda podporovateľov európskej integrácie. Okrem toho, rovnako koaličné aj opozičné politické strany aj ich voliči vnímali tieto voľby ako ‚(ne)potvrdenie‘ výsledkov ostatných parlamentných i prezidentských volieb. Oba politické tábory to vnímali v kontexte ‚po tretíkrát to vyjde‘," hovorí politológ.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: