Polárna žiara je úkaz, ktorý vídame na nočnej oblohe najmä v polárnych oblastiach. U nás ju môžeme pozorovať len vo výnimočných prípadoch. Aby sme mohli polárnu žiaru pozorovať aj v stredných zemepisných šírkach, teda aj na Slovensku, je potrebné, aby sa niečo významné na Slnku udialo.
Kedy vzniká polárna žiara?
Ako Slovinský vysvetlil, polárna žiara vzniká vtedy, keď sa nabité častice, ktoré sa uvoľňujú zo Slnka, zrazia so zemskou magnetosférou. Týchto častíc sa uvoľní každú sekundu niekoľko miliónov ton. Ide o elektricky nabitý plyn alebo plazmu, pričom tieto častice putujú zo Slnka približne dva dni.„Magnetosféra je ochranný obal okolo našej Zeme. Vyzerá v podstate ako cibuľa, má niekoľko vrstiev a chráni nás pred priamym dopadom slnečného vetra a týchto nabitých častíc. Ak by sme ju nemali, tak by sme mali celkom hrôzu žiť na Zemi,“ uviedol Slovinský.
Rôzne farby
Vysvetlil, že častice zo Slnka sa s touto neviditeľnou vrstvou okolo našej planéty zrazia a sú postupne zvádzané smerom k magnetickým pólom planéty – k severnému a južnému.„Tam vnikajú do zemskej atmosféry vysokou rýchlosťou, zrazia sa s atómami alebo molekulami vzduchu, čím dochádza v podstate k excitácii, ionizácii a vyžiareniu fotónov s konkrétnou vlnovou dĺžkou. Pri týchto reakciách vyžiaria konkrétne svetlo,“ priblížil Slovinský a spresnil, že každá látka, každý prvok v atmosfére zodpovedá za inú farbu v inej výške, približne 80 až 300 km nad povrchom Zeme.
Napríklad ružovú polárnu žiaru spôsobuje molekulárny dusík, nad ružovou je zelená, ktorú spôsobuje atomárny kyslík a nad ňou je červená, rovnako produkovaná atomárnym kyslíkom, ale v inej výške.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane: