Artefakty nájdené v bulharskej jaskyni Bacho Kiro. Foto: Tsenka Tsanova via AP
Zub a kúsky kosti
Približne v tom čase obývali Európu malé skupiny neandertálcov, ktorí zmizli krátko po tom, ako sa objavil Homo sapiens.Dve štúdie sa zamerali na zub a štyri kúsky kosti nájdené v jaskyni Bacho Kiro. Helen Fewlass z Max-Planck-Institut für evolutionäre Anthropologie v nemeckom Lipsku a jej kolegovia určili ich vek s pomocou vedeckých technológií. Ich analýza uviedla, že sú staré 43-tisíc až 46-tisíc rokov.
Jean-Jacques Hublin spolu s kolegami z rovnakého inštitútu našli na zube prvky, ktoré sa vyskytujú u moderného človeka, ale nie u neandertálcov. Na základe skúmania DNA uviedli, že nájdené časti patrili práve Homo sapiens.
Kosti našli spolu s náradím z kameňa a inými artefaktmi, ako napríklad príveskami vyrobenými zo zubov medveďa jaskynného.
Päťtisíc rokov spolužitia
Vedecké správy z roku 2014 uvádzajú, že neandertálci zmizli z Európy s 95-percentnou pravdepodobnosťou pred 41-tisíc až 39-tisíc rokmi. Avšak iní vedci našli dôkazy o tom, že v niektorých oblastiach žili aj dlhšie.Nové objavy predpokladajú, že moderný človek a neandertálci mohli žiť v Európe súčasne až päťtisíc rokov.
Matt Pope z Archeologického ústavu na University College London, ktorý nebol súčasťou výskumu, vyhlásil, že "ak sú nové dátumy správne, posúvajú spolužitie neandertálcov a moderného človeka o niekoľko tisíc rokov ďalej" ako dôkazy z Británie a Talianska.
Vedci vlani zverejnili štúdiu, podľa ktorej sa Homo sapiens objavil v Európe už pred 210-tisíc rokmi. Odvolávajú sa pritom na nález časti lebky v gréckej jaskyni Apidima. Dodali však, že tento skorý vpád do Európy nebol trvalý a populáciu nahradili neandertálci.
Viac k témam: homo sapiens
Zdroj: Webnoviny.sk - Homo sapiens sa v Európe objavil o dvetisíc rokov skôr, dokazujú nálezy z jaskyne v Bulharsku © SITA Všetky práva vyhradené.
