27.6.2024 (SITA.sk) - Postupne sa do justície prináša nová filozofia, ktorá reaguje na moderné trendy zo zahraničia. Uviedol to minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) na medzinárodnej konferencii Restoratívna justícia, ktorá sa vo štvrtok uskutočnila na pôde Právnickej fakulty Univerzity Komenského.

Konferencie sa zúčastnili odborníci zo SR i zahraničia a jej cieľom bolo identifikovanie legislatívnych a právno-aplikačných rezerv, presnejšie pomenovanie dôvodov, prečo sa restoratívna justícia na Slovensku neaplikuje v požadovanej miere. Cieľom bolo tiež navrhnutie postupov, ako tento celoeurópsky trend presadiť v rámci SR. Informovalo o tom ministerstvo spravodlivosti.

Už nie sme v stredoveku

„Už dávno nie sme v stredoveku, kde platí oko za oko, zub za zub. V posledných dvadsiatich rokoch sme totiž mali jedny z najprísnejších trestov spomedzi okolitých krajín,“ upozornil v úvode konferencie Susko. Podľa ministra je zjavné, že vysoké tresty nemajú odstrašujúci efekt.

„Žiadny zločinec nejde predsa páchať trestnú činnosť s Trestným zákonom pod pazuchou. Naozaj niekedy platí, že príležitosť robí zlodeja. Domnievam sa, že sudcovia musia mať možnosť posúdiť každý jeden skutok a každého obvineného individuálne,“ dodal Susko s tým, že je potrebné myslieť na to, ako zabezpečiť podmienky, aby sa začlenil opäť do spoločnosti.

„V rámci humanizácie trestov je potrebné zaviesť úpravu všeobecných zásad ukladania sankcií, ktorá by mala spočívať v zákaze ukladania krutých a neprimeraných sankcií a explicitne vyjadrovať princíp proporcionality,“ upozornil Susko a priblížil, že tam, kde postačí uloženie menej postihujúcej trestnej sankcie, nesmie byť uložená pre páchateľa citeľnejšia sankcia.

Správanie páchateľa

Súdy by podľa neho mali pri rozhodovacej činnosti zohľadňovať pri určovaní druhu trestu a jeho výmery správanie páchateľa po spáchaní trestného činu, osobitne vo vzťahu k poškodenému. Ďalej je to tiež doba, ktorá uplynula od spáchania trestného činu, zváženie uloženia peňažného trestu, a to buď samostatne, alebo popri inom treste.

Dekan Právnickej fakulty UK Eduard Burda súčasne oznámil vznik Inštitútu restoratívnej justície a kriminológie v rámci Katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky. Je podľa neho dôležité zohľadňovať kriminologický výskum.

Ako rezort spravodlivosti priblížil, restoratívna justícia sekundárne rieši aj situáciu s preplnenými väznicami. V tých sa totiž často ocitajú osoby, pri ktorých by sa účel trestu zabezpečil lepšie inak než výkonom trestu odňatia slobody.

Aktívna náprava

Restoratívna justícia sa zameriava na aktívnu nápravu páchateľov a na uloženie takých druhov sankcii a použitie výchovných a preventívnych metód, ktoré ponechajú páchateľa v jeho prirodzenom prostredí bez odňatia slobody.

„Najdôležitejšími hodnotami v rámci restoratívnych procesov sú podľa Európskeho fóra pre restoratívnu justíciu základné ľudské hodnoty ako spravodlivosť, solidarita a zodpovednosť, rešpekt pre ľudskú dôstojnosť a pravdovravnosť. Restoratívna justícia sa líši od retributívnej (trestajúcej) justície v tom, že nejde o posudzovanie protiprávnych činov voči štátu, ale činov proti človeku,“ vyhlásil štátny tajomník rezortu spravodlivosti Milan Hodás.



Viac k témam: Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského, Minister spravodlivosti SR, restoratívna justícia, Trestný čin, Trestný zákon
Zdroj: SITA.sk - Susko: Do restoratívnej justície sa prináša nová filozofia, reaguje na moderné trendy zo zahraničia © SITA Všetky práva vyhradené.