5.7.2024 (SITA.sk) - Schengenský priestor je ako dom, v ktorom sa členovia zbavili svojich dverí do bytu v presvedčení, že vchod je chránený. Krajiny však zistili, že vchodové dvere nie sú chránené, schengen tak úplne nefunguje a majú pocit, že sa musia chrániť, prinajmenšom dočasnými hranicami.

Preto má teraz tretina krajín schengenského priestoru kontroly na hraniciach. V relácii Miroslava Wlachovského Okno do sveta na portáli sita.sk sa tak na margo dočasných kontrol na slovensko-rakúskej hranici vyjadril rakúsky minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg.

Podľa neho sa ich Viedeň snaží realizovať tak, aby čo najmenej bránili voľnému obchodu a pohybu osôb.

Otázka bezpečnosti

Zavedenie kontrol na hraniciach niektorých členských štátov podľa šéfa rakúskej diplomacie nie je otázkou migrácie, ale bezpečnosti.

>>> Celý rozhovor s Alexandrom Schallenbergom

„Pred dvomi rokmi sme v Rakúsku mali 112-tisíc žiadostí o azyl, najvyšší počet pre akúkoľvek krajinu v kontinentálnej Európe na obyvateľa. ... Sedemdesiatpäť percent z nich bolo dovtedy neregistrovaných. To znamená, že išli, viezli sa, cez pol Európy, prešli pravdepodobne šiestimi štátmi vrátane členských štátov Európskej únie a nikto im nevzal otlačky prstov. Nikto nezaznamenal ich osobné dáta. Zatiaľ čo vojna zúrila 500 kilometrov odtiaľto. Takže toto je bezpečnostná otázka,“ skonštatoval.

Predné dvere musia byť chránené

„Verím, že ľudia očakávajú, že štáty budú mať slovo a budú kontrolovať, kto skutočne vstupuje na územie. A túto kontrolu sme do určitej miery stratili. Predné dvere nie sú dostatočne chránené. A chceme, aby boli tieto vchodové dvere chránené,“ povedal Schallenberg s tým, že Rakúsko je pripravené podporiť krajiny na vonkajších hraniciach, ako sú Bulharsko, Taliansko či Grécko.

„Financovanie riadenia vonkajších hraníc týchto krajín by malo byť politikou európskeho spoločenstva,“ dodal.



Článok pokračuje na nasledujúcej strane: